č. 14/2017 Zb. rozh. tr.
Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 14/2017 Zb. rozh. tr.
ROZHODNUTIE
Obvyklým pobytom v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z. (ďalej len „zákon“) sa na účely zákona rozumie podľa § 3 písm. g/ zákona trvalý pobyt alebo prechodný pobyt; inštitút trvalého pobytu a prechodného pobytu je upravený v zákone č. 253/1998 Z.z. Hlásenie na taký pobyt (§ 2 ods. 2, § 3 ods. 7, § 8 ods. 2 naposledy označeného zákona) má evidenčný charakter a jeho účinky, ak nedošlo k ohláseniu skončenia trvalého alebo prechodného pobytu alebo k zrušeniu záznamu o prechodnom pobyte, pretrvávajú aj v prípade, ak sa dotknutá osoba už v mieste hláseného pobytu nezdržiava. To je rozhodujúce aj pre posudzovanie príslušnosti krajského súdu podľa kritérií uvedených v § 12 ods. 1 zákona.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2016, sp. zn. 2 Ndt 16/2016).
Vyššie označeným uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v spore o príslušnosť medzi Krajským súdom v Trenčíne a Krajským súd v Bratislave podľa § 22 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že miestne príslušným na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia, ktorým bola odsúdenému D. K. uložená sankcia spojená s odňatím slobody, je Krajský súd v Trenčíne.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 25. mája 2016, sp. zn. 2Ntc/202/2016, podľa § 12 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z.z.“) a podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per analogiam s poukazom na § 12 ods. 1 a § 29 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. postúpil vec odsúdeného D. K. Krajskému súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušnému súdu na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia.
V odôvodnení tohto uznesenia Krajský súd v Trenčíne uviedol, že šetrením v registri obyvateľov zistil, že odsúdený D. K. má síce uvádzané trvalé bydlisko Mesto Trenčianske Teplice, avšak toto je len formálne vedené, nakoľko z odôvodnenia samotného rozsudku Vrchného súdu v Olomouci, ale i z priloženej žiadosti odsúdeného z 19. októbra 2014 vyplýva, že D. K. má už niekoľko rokov trvalý pobyt v Českej republike, býva tam so svojou družkou a dcérou, ktorá je občiankou Českej republiky, teda má v Českej republike obvyklý pobyt.
Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo 6. júla 2016, sp. zn. 1Ntc/12/2016, podľa § 12 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z.z. per analogiam a podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per analogiam s poukazom na § 12 ods. 1 a § 29 zákona č. 549/2011 Z.z. vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody odsúdeného D. K.
Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho uznesenia poukázal na pokyn najvyššieho súdu z 22. mája 2014, sp. zn. 6Ndt 6/2014, v ktorom najvyšší súd v spore o príslušnosť v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia podľa zákona č. 549/2011 Z.z. medzi Krajským súdom v Bratislave a Krajským súdom v Trenčíne k otázke obvyklého pobytu uviedol, že zákon nehovorí o tom, že obvyklým pobytom je miesto, kde odsúdený…
