č. 53/2017 Zb. rozh. tr.
Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 53/2017 Zb. rozh. tr.
ROZHODNUTIE
Okolnosť vyznievajúca v neprospech odsúdeného, ktorú súd zohľadnil pri rozhodnutí o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti podľa § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona (a napriek ktorej takto rozhodol), nemôže byť sama osebe dôvodom na rozhodnutie o nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 50 ods. 4 veta prvá Trestného zákona. Takým dôvodom môže byť len v spojení s inou okolnosťou, ktorá nastala v priebehu predĺženej časti skúšobnej doby, alebo ktorá nastala v priebehu plynutia pôvodne určenej skúšobnej doby, ak sa o dotknutej okolnosti súd dozvedel až po rozhodnutí podľa § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona.
Vyššie uvedené závery sa použijú aj v prípade použitia ustanovenia § 52 Trestného zákona (teda v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom).
(Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 19. apríla 2017, sp. zn. 23Tos/39/2017)
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 19. apríla 2017, sp. zn. 23Tos/39/2017, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ďalej len „Tr por.“) zamietol sťažnosť odsúdeného M. H. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo 14. marca 2017, sp. zn. 4T/75/2010.
Odôvodnenie
Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4T/75/2010, zo dňa 18. januára 2012, právoplatným dňa 18. júna 2013, bol M. H. uznaný vinným pre prečin usmrtenia a podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) mu bol mu uložený trest odňatia slobody na 2 roky, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov, zároveň mu bol uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 2 rokov.
Uznesením súdu prvého stupňa bola právoplatne dňa 21. augusta 2014 podľa § 50 ods. 4 písm. b) Tr. zák. predĺžená skúšobná doba odsúdenému M. H., uvedená vo vyššie citovanom trestnom rozkaze, o 1 rok.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovené, že odsúdený uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený. Sťažnosť aj písomne odôvodnil, v písomných dôvodoch uviedol, že ním spáchané priestupky by nemali zakladať rozhodnutie o premene jeho trestu. V napadnutom uznesení by nemalo byť braté na zreteľ jeho odsúdenie, nakoľko už raz za to bol postihnutý práve predĺžením skúšobnej doby. Tým, že okresný súd nemal pripojené priestupkové spisy, nemohol tieto posúdiť, lebo nepoznal ich obsah. Prvú pokutu dostal, lebo nerešpektoval pokyn na zákaz státia, pričom vykladal tovar pre zamestnávateľa, a teda plnil pokyny zamestnávateľa. Druhú pokutu dostal nie pre prekročenie povolenej rýchlosti, ale pre neprispôsobenie jazdy podmienkam vozovky. Tretiu pokutu dostal na bratovom aute, ktorý nemal bielu kartu, teda potvrdenie o povinnom zmluvnom poistení. Býva v spoločnej domácnosti s družkou, platí nájom, družka je na materskej s jeho dcérou, na ktorú platí výživné, preto nie je v záujme spoločnosti, aby nastúpil výkon trestu, a tým boli nepriamo postihnuté družka…
