dnes je 25.4.2024

Input:

č. 60/2015 Zb. rozh.

č. 60/2015 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo predmetom konania o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa Správneho poriadku, sa týmto konaním neprerušuje ani nezastavuje. Po jej márnom uplynutí súd už nemá právomoc na preskúmanie jeho zákonnosti a dôvodnosti žaloby, ktorá bola proti nemu podaná.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, sp. zn. 9 Sžso 55/2011)
Krajský súd v N. uznesením z 12. marca 2010 zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 26. augusta 2010 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 12. marca 2010, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie riaditeľa Colného úradu N. zo dňa 25. januára 2010 vo veci zvýšenia náhrady za stratu na služobnom plate. Rozhodnutie žalovaného z 12. marca 2010 žalobca prevzal dňa 25. marca 2010. Rozhodnutie žalovaného nenapadol žalobou podanou v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od jeho doručenia (§ 250b ods. 1 OSP). Žaloba, doručená súdu až 26. augusta 2010, bola preto podaná oneskorene.
Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Namietol, že dvojmesačná lehota na podanie žaloby v súlade s § 250i ods. 4 OSP začína plynúť po doručení rozhodnutia v mimoodvolacom správnom konaní, t.j. dňom 27. júna 2010, a preto tvrdil, že žalobu podal v zákonnej lehote. Za nepriame potvrdenie svojho názoru považoval konanie pri postúpení žaloby miestne nepríslušným krajským súdom krajskému súdu miestne príslušnému. Za ďalší vážny dôkaz potvrdzujúci jeho názor považoval samotné konanie Krajského súdu v N. v súlade s § 250e OSP, v zmysle ktorého ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Tu poukazoval na to, že žalovaný bol krajským súdom vyzvaný, aby sa k žalobe písomne vyjadril, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, ale k jej doručeniu žalovanému. Nerozumel preto, ako mohol súd konanie zastaviť, keď žalovanému doručoval výzvu, čím rozhodol, že v zmysle § 250e OSP nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3 OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil ako vecne nesprávne.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.
Z odôvodnenia:
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250i ods. 4 OSP ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému