dnes je 19.4.2024

Input:

č. 75/2015 Zb. ÚS., APLIKOVATEĽNOSŤ NIEKTORÝCH ČLÁNKOV DOHOVORU O PRÁVACH OSÔB SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM V KONANÍ PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM

č. 75/2015 Zb. ÚS.
II. ÚS 737/2015
APLIKOVATEĽNOSŤ NIEKTORÝCH ČLÁNKOV DOHOVORU O PRÁVACH OSÔB SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM V KONANÍ PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM
Článok 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 737/2015 z 11. novembra 2015)
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť B. B., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Stavrovskou, Advokátska kancelária, Lamačská cesta 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 39 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 9 a čl. 12 Medzinárodného paktu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj porušenia čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 S 64/2011-46 z 19. októbra 2011 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso 3/2012 z 30. januára 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. B. odmieta.
Odôvodnenie:
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2013 doručená sťažnosť B. B. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 39 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práv podľa čl. 9 a čl. 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len „pakt“), ako aj porušenia čl. 14 dohovoru a čl. 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor o POZP“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 S 64/2011-46 z 19. októbra 2011 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžso 3/2012 z 30. januára 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 31. marca 2010 požiadala o príspevok na osobnú asistenciu v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“).
2.1 Tejto žiadosti nebolo vyhovené rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici (ďalej len