č. 81/2015 Zb. rozh.

Navrhovateľka sa návrhom podaným podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), a jeho Prílohy č. 1, domáhala zaplatenia sumy 410,52 € titulom pohľadávky zo zmenky a jej príslušenstva pozostávajúceho zo zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, úroku vo výške 6% ročne a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy (to všetko za obdobia uvedené v návrhu), a trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku.

Okresný súd Komárno navrhovateľku 3. septembra 2013 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 24,50 € podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) v lehote desať dní od doručenia výzvy a poučil ju o následku jeho nezaplatenia podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ktorým je zastavenie konania, s tým, že pred zaplatením celého poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať.

Uznesením zo 7. októbra 2013 č.k. 10 C 320/2013-28 Okresný súd Komárno konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na § 1, § 2, § 5 ods. 1 písm. a/ a § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a konštatoval, že navrhovateľka súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatila napriek tomu, že zásielka so súdnou výzvou a poučením jej bola riadne doručená. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Nitre uznesením z 27. februára 2014 sp. zn. 8 Co 110/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení k námietke navrhovateľky o neprípustnosti zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle Nariadenia uviedol, že odvolateľka neuviedla žiadne konkrétne ustanovenia Nariadenia na preukázanie tohto tvrdenia a ani ho nezdôvodnila. Podľa odvolacieho súdu sa v Nariadení takéto ustanovenie ani nenachádza, preto prvostupňový súd rozhodol vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd aplikoval právny predpis, ktorý aplikovať nemal. V dôsledku toho konanie zastavil a vec meritórne neprejednal. Podľa navrhovateľky sa v tomto prípade konanie viedlo v režime Nariadenia, ktoré nepripúšťa jeho zastavenie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súd preto…