dnes je 29.3.2024

Input:

č. 83/2014 Zb. rozh.

č. 83/2014 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
I. Presné vymedzenie si predmetu konania a odstránenie vád podania je povinnosťou súdu, na ktorý podanie došlo, ešte predtým, ako vo veci vysloví svoju nepríslušnosť (miestnu či vecnú) a z tohto dôvodu vec postúpi inému súdu.
II. Súd, ktorému bola vec postúpená, je tiež povinný skúmať podmienky konania (§ 103 OSP) a v prípade nejasností, ak ich bez väčších odstraňovaní vád nemôže posúdiť sám, predložiť vec na rozhodnutie nadriadenému súdu a nie bez ďalšieho zastaviť konanie. Inak by postupom súdu účastníkovi mohlo byť odňaté právo na súdnu ochranu.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2013, sp. zn. 5Nds/3/2013)
Navrhovateľ podal dňa 7.3.2011 na Okresný súd Bratislava I podanie, ktoré označil ako „žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy“. Podľa obsahu podania sa ním domáhal ochrany svojich práv z dôvodu nezákonného postupu Daňového úradu v Komárne, ktorý vykonal u navrhovateľa v roku 1996 daňovú kontrolu a následne vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 2.2.1996 (prevzatý žalobcom dňa 5.2.1996) a žiadal vydať rozsudok, ktorým súd zaviaže odporcu (žalovaného) „na vykonanie opravy rozhodnutia zo dňa 10.9.2009 v častí odôvodnenia, tak že „správca dane odpisuje daňový nedoplatok z dôvodu nedostatku právomoci daňového úradu pri vydaní rozhodnutia zo dňa 2.2.1996 a pri vydaní dodatočného platobného výmeru zo dňa 2.2.1996, a preto žalobcovi nevznikla daňová povinnosť uvedená v danom rozhodnutí a dodatočnom platobnom výmere, a že navrhovateľ (žalovaný) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) ako nemajetkovú ujmu v sume 35.000 €, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“.
Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) po tom čo uznesením z 22.3.2011, č. k. 21C/36/11-14 vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu a poučil ho o jeho procesných právach a po dôjdení vyjadrenia (č. l. 17 a nasl.) uznesením z 18.04.2011, č. k. 21C/36/11-27 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), ktorému bola vec postúpená, ako súd konajúci v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) uznesením zo 16.11.2012, č. k. 4S/90/2011-45 konanie o návrhu navrhovateľa podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil, keď na základe tvrdení uvedených v návrhu (žalobe) a na základe pripojených listinných dôkazov, ako aj ustanovení § 250v ods. 1 až 4 OSP, § 103 a § 104 ods. 1 OSP dospel k záveru, že navrhovateľovi uplynula najdlhšia objektívna lehota na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom vo vzťahu k vykonanej daňovej kontrole a vydaniu dodatočného platobného výmeru dňa 2.2.1997 a vo vzťahu k nadväzujúcemu zásahu, ktorým malo byť vydanie rozhodnutia zo dňa 10.9.2009, dňa 10.9.2010. Ďalej krajský súd dôvodil tým, že navrhovateľ sa navyše nedomáhal súdnej ochrany pred opakovaním sa nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, ale žiadal, aby súd zaviazal odporcu vykonať opravu rozhodnutia, z čoho vyplýva, že nezákonným zásahom malo byť rozhodnutie správneho orgánu, ktoré však nemôže byť predmetom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu