dnes je 25.4.2024

Input:

č. 84/2014 Zb. rozh.

č. 84/2014 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Hoci § 250 ods. 4 OSP kogentne definuje žalovaného v konaní o žalobe podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ako správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, nie je povinnosťou súdu zisťovať namiesto žalobcu, ktorý správny orgán má byť žalovaný. Platí to pre prípady, kedy žalobca označí ako žalovaného správny orgán, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na konaní, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2013, sp. zn. 5Sži/8/2013)
Uznesením z 1. februára 2013, č. k. 4S/159/2011-34 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak po zrušení svojho predchádzajúceho uznesenia vo veci z 2. marca 2012, č. k. 4S/159/2011-16 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn.5 Sži/3/2012 z 30. apríla 2012, po tom, čo mu najvyšší súd uložil rozhodnúť o žalobcovom návrhu na odstránenie nesprávneho označenia žalovaného a skúmať, či ide o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky alebo o zámenu účastníka v zmysle § 92 ods. 4 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, v ktorom prípade musí skúmať i včasnosť podania žaloby (§ 250b ods. 1 OSP).
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že v prejednávanej veci žalobca podal žalobu proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, domáhajúc sa preskúmania napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Krajský súd dospel k záveru, že toto pôvodné označenie žalovaného nebolo možné charakterizovať ako neúplné, resp. nepresné označenie nepochybného subjektu. A teda sa nejednalo o vadu, ktorú by bolo možné odstrániť postupom podľa § 43 OSP. Nejednalo sa ani o iný odstrániteľný nedostatok, akým sú napríklad vady spočívajúce v neúplnosti návrhu na začatie konania, nedostatku príslušnosti súdu, procesnej nespôsobilosti účastníka, nedostatku zastúpenia a podobne.
Na základe uvedených dôvodov, krajský súd preto podanie - odvolanie žalobcu zo dňa 11. apríla 2012, osobne doručené súdu dňa 13. apríla 2012, posúdil aj ako žiadosť o zámenu účastníkov konania na strane žalovaného v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 OSP. Podaním doručeným súdu dňa 15. augusta 2012, pôvodne označený žalovaný - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyjadrilo svoj súhlas s vystúpením z konania.
Následne krajský súd uznesením zo 14. septembra 2012 č. k. 4S/159/2011-31 rozhodol, aby z konania vystúpilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a aby na jeho miesto vstúpil Najvyšší súd Slovenskej republiky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1. októbra 2012. Krajský súd zdôraznil, že pokiaľ ide o hmotnoprávne účinky zámeny účastníkov, sú voči účastníkovi účinné až uplatnením na súde.
Krajský súd ako moment uplatnenia nároku na preskúmame rozhodnutia žalovaného, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky, vyhodnotil podanie žalobcu z 11. apríla 2012 doručené súdu 13. apríla 2012.
Podľa § 250b ods. 1 OSP