č. 86/2012 Zb. ÚS, K POVINNOSTI ÚSTAVNÉHO SÚDU SPRÍSTUPNIŤ SVOJE PROCESNÉ ROZHODNUTIA
Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 86/2012 Zb. ÚS
II. ÚS 589/2012
K POVINNOSTI ÚSTAVNÉHO SÚDU SPRÍSTUPNIŤ SVOJE PROCESNÉ ROZHODNUTIA
Správny súd z hľadiska požiadaviek čl. 46 ústavy mohol vykladať § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám v znení účinnom do 31. decembra 2011, v právnom stave pred novelou zákona o ústavnom súde zákonom č. 33/2011 Z. z., aj tým spôsobom, že ustanovuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky len povinnosť informovať o výroku procesného rozhodnutia, a nie povinnosť sprístupniť celé rozhodnutie.
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 589/2012 z 13. decembra 2012)
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. P., K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s princípom právnej istoty podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 7/2009 z 8. októbra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. M. P. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára 2010 doručená sťažnosť Mgr. M. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s princípom právnej istoty podľa čl. 1 ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sži 7/2009 z 8. októbra 2009 (dostupný na internete <www.supcourt.gov.sk>).
2. Podstatou sťažnosti je tvrdenie, že najvyšší súd sa nevysporiadal riadne s argumentmi sťažovateľa týkajúcimi sa výkladu § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení účinnom do 31. decembra 2011 (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), pričom na základe reštriktívneho výkladu daného ustanovenia, ktorý najvyšší súd arbitrárne odobril, ústavný súd ako povinný subjekt neposkytol podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám uznesenie o nevylúčení sudcu ústavného súdu Petra Brňáka vo veci sp. zn. PL. ÚS 12/01, hoci uvedené uznesenie poskytnúť mal.
Sťažovateľ sa v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám obrátil 11. júla 2008 na ústavný súd ako na povinnú osobu so žiadosťou o informácie. Sťažovateľ žiadal o sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú sudcu ústavného súdu Petra Brňáka, konkrétne žiadal rozhodnutie, ktorým plénum ústavného súdu nevylúčilo sudcu z rozhodovania v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 12/01.
Povinná osoba - ústavný súd - odpovedala na žiadosť listom z 23. júla 2008 nasledovne: „V zmysle ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vám oznamujem, že ústavný súd na…
