dnes je 29.3.2024

V súčasnom období (jún 2014, pozn.) bol v pripomienkovom konaní návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zákon nadväzuje na právnu úpravu v zákone číslo 224/2010 Z. z., ktorou bola upravená nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb. V tomto zákone sa upravil § 83a trestného zákona, podľa ktorého bolo možné nariadiť zhabanie majetku právnickej osobe a zhabanie peňažnej čiastky za splnenia v zákone uložených podmienok.

V navrhovanom zákone sa upravujú podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy jednotlivých trestov a ochranné opatrenia, ich ukladanie a trestné stíhanie právnických osôb.

Ide o podstatný zásah do ponímania trestného práva, podľa ktorého bola trestne stíhaným subjektom fyzická osoba.

Slovenská republika musí zaviesť túto novú právnu úpravu, ktorá vychádza z Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách.

Túto povinnosť plní z dôvodu plnenia medzinárodných záväzkov. V opačnom prípade by postih slovenských právnických osôb prichádzal do úvahy len pri uložení trestu cudzím orgánom.  

Delikt spáchaný právnickou osobou môže mať charakter porušenia chráneného záujmu alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom.

Pôsobnosť zákona

Miestna pôsobnosť zákona je koncipovaná na trestnosť činu právnickej osoby, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.  Trestný čin sa považuje za spáchaný právnickou osobou na území Slovenskej republiky, aj keď sa právnická osoba dopustila konania

a) aspoň sčasti na území Slovenskej republiky, ak porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo územia Slovenskej republiky, alebo

b) mimo územia Slovenskej republiky, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom celkom alebo sčasti nastalo alebo  malo nastať na území Slovenskej republiky.

V zásade sa vychádza zo sídla právnickej osoby, ktorá spáchala trestný čin podľa tohto zákona, alebo v prospech ktorej bol trestný čin spáchaný.

Trestne zodpovedná bude preto aj právnická osoba, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, ak bol čin spáchaný v prospech právnickej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo.

Obdobne to platí, ak trestný čin podľa tohto zákona bol spáchaný mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, alebo podnikom alebo organizačnou zložkou právnickej osoby umiestnenej na území Slovenskej republiky. V tomto smere bude rozhodujúce, či organizačná zložka alebo podnik právnickej osoby sú zapísané v obchodnom registri.

Na posudzovanie trestnosti činu bude dôležité aj znenie medzinárodnej zmluvy podpísanej a ratifikovanej Slovenskou republikou. V prípade, že ratifikovaná medzinárodná zmluva ustanovuje trestnosť činu podľa tohto zákona, tak sa podľa nej trestnosť činu posudzuje. V prípade, že medzinárodná zmluva trestnosť činu nepripúšťa, tak nie je možné podľa tohto zákona postupovať a posudzovať trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Trestné činy právnických osôb sú vymenované v § 3 zákona. Ide o veľmi široký okruh skutkových podstát (napríklad ohrozovanie zdravia škodlivými  potravinami podľa § 168 a 169, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi  podľa § 172 a 173, prijímanie úplatku podľa § 328 až 331, neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi  podľa § 342, zasahovanie do nezávislosti súdu podľa § 342 ).

Podmienky spáchania trestného činu právnickou osobou

Základným kritériom na posúdenie  spáchania trestného činu právnickou osobou podľa tohto zákona je, že bol spáchaný v jej záujme, alebo v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom.

V zákone sa vymedzujú subjekty, ktorých konaním môže vzniknúť trestná zodpovednosť právnickej osoby. Ide o osoby, ktoré konajú v mene právnickej osoby, alebo ktoré konajú na základe zmluvného alebo zákonného zastúpenia podľa ustanovení § 13 až 16 Obchodného zákonníka a na základe § 20 Občianskeho zákonníka, ale aj iné osoby vymenované v zákone.

Z hľadiska subjektov, ktorých konanie sa posudzuje tak, že spáchali trestný čin právnickou osobou podľa tohto zákona, pôjde preto o:

a) štatutárny orgán alebo jeho člena, alebo o inú osobu, ktorá môže konať za právnickú osobu, napríklad aj prokurista,

b) osobu, ktorá vykonáva v právnickej osobe riadiacu činnosť,

c) osobu, ktorá vykonáva v právnickej osobe kontrolnú činnosť alebo dohľad, táto osoba nemusí byť v žiadnom inom vzťahu k právnickej osobe (nemusí byť spoločníkom, členom alebo zamestnancom),

d) osobu, ktorá má rozhodujúci vplyv na riadenie právnickej osoby, pre vznik trestnejprávnickej osoby musí byť však splnená podmienka, že jej konanie bolo aspoň jednou z pod- mienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby,    

e) iného zamestnanca alebo osoby v obdobnom postavení pri plnení pracovných úlohalebo iných úloh pre právnickú osobu vykonaných na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby, alebo osoby uvedenej v odseku a – d.

V tomto prípade pôjde o konanie osôb, ktoré konajú za spoločnosť na základe toho, že podľa pracovného zaradenia môžu konať pri právnych úkonoch, keď je to z hľadiska ich postavenia v právnickej osobe obvyklé v bežnom hospodárskom styku.  

V prípade spáchania trestného činu inou osobou konajúcou za právnickú osobu uvedenou v odseku e) nevzniká pre právnickú osobu trestná zodpovednosť v prípade preukázania, že osoby uvedené v odseku a – d) nezanedbali dohľad, kontrolu ani riadenie v právnickej osobe nad konaním tejto inej osoby. Okrem toho v prípade, že sa tieto osoby dozvedeli o hroziacom trestnom čine, urobili potrebné a primerané opatrenia na zabránenie alebo potlačenie spáchania trestného činu, ktoré možno od nich spravodlivo požadovať. Uvedené opatrenia musia urobiť aj v prípade získania informácie, z ktorých vyplýva hrozba spáchania trestného činu. Vždy sa posudzuje príčinná súvislosť medzi konaním týchto osôb so spáchaným trestným činom iným zamestnancom a opatreniami na dohľad a kontrolu zamestnanca a prijatím opatrení na zabránenie alebo potlačenie spáchania trestného činu.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká ani vtedy, ak s prihliadnutím na jej predmet činnosti, spôsob vykonania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, je význam nesplnenia podmienok na odvrátenie alebo potlačenie trestného činu nepatrné.

Vznik trestnej zodpovednosti právnickej osoby nie je podmienený vznikom trestnej zodpovednosti fyzickej osoby uvedenej v predchádzajúcom v písmene a – e.

Vyhlásenie konkurzu na právnickú osobu, zrušenie spoločnosti a vstup do likvidácie, alebo zavedenie nútenej správy, nemá vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

V návrhu zákona sa uvádza, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou podľa § 4 ods. 1 - 5, ak k nemu došlo pred jej vznikom. V tomto smere môžu vzniknúť určité pochybnosti, lebo osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti po jej založení do jej vzniku, môžu vykonávať len úkony smerujúce k jej vzniku. Po vzniku spoločnosti tieto osoby musia spracovať zoznam všetkých vykonaných úkonov a predložiť ich spoločnosti na schválenie. Ostatné úkony by mali uzavierať s odkladacou podmienkou s tým, že spoločnosť ich schváli. Pri takýchto úkonoch by mohlo ísť o prípadný trestný čin.

K vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby môže dôjsť aj v prípade jej vyhlásenia za neplatnú. V tomto prípade spoločnosť síce vznikla, ale v súlade s § 68a Obchodného zákonníka pre chýbajúcu taxatívne vymenovanú náležitosť pri jej založení a vzniku, môže súd rozhodnúť o jej neplatnosti.

Rovnako vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby v prípade neplatnosti alebo neúčinnosti právneho úkonu, na základe ktorého sa zakladalo oprávnenie na konanie za právnickú osobu.   

Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby

V zákone je vylúčená trestná zodpovednosť:

a) Slovenskej republiky a jej orgánov,

b) iných štátov a jej orgánov,

c) medzinárodných organizácií zriadených na základe medzinárodného práva verejného a ich orgánov,

d) jednotiek územnej samosprávy,

e) právnickej osoby zriadenej zákonom,

f) iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery nepodliehajú konkurznému konaniu.

V prípade zrušenia právnickej osoby bez likvidácie, prechádza trestná zodpovednosť na jej právnych nástupcov. V prípade, že je viac nástupníckych organizácií, súd pri ukladaní trestu prihliada aj na to, v akom rozsahu prešlo imanie zodpovedajúce prospechu z trestnej činnosti na jednotlivých právnych nástupcov zrušeného subjektu.                               

Účinná ľútosť

V zákone sa upravuje aj ustanovenie o účinnej ľútosti, ktorej prejavenie za splnenia v zákone uvedených podmienok, vedie k zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Účinná ľútosť sa vzťahuje na osoby, ktoré pri spáchaní trestného činu právnickej osoby konali v mene alebo za túto osobu podľa § 4 zákona.

Účinnú ľútosť môže prejaviť aj právnická osoba tým, že dobrovoľne upustí od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a škodlivý následok trestného činu zamedzila alebo napravila.

Účinnou ľútosťou je aj  konanie právnickej osoby , ktorá dobrovoľne upustila od páchania trestnej činnosti a takúto činnosť oznámila Policajnému zboru. Podmienkou však je, že išlo o dobrovoľné konanie právnickej osoby a k oznámeniu došlo v čase, keď sa páchaniu trestnej činnosti dalo zabrániť, alebo hroziace nebezpečenstvo odstrániť.

K zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby v dôsledku prejavenej účinnej ľútosti nedochádza pri trestných činoch korupcie.

Druhy trestov  a ochranné opatrenie

V zákone sa upravujú nasledovné druhy trestov:

a) trest zrušenia právnickej osoby,

b) trest prepadnutia majetku,

c) trest prepadnutia veci,

d) peňažný trest,

e) trest zákazu činnosti,

f) trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie,

g) trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,

h) trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

Z hľadiska ukladania trestov treba spomenúť aj na skutočnosť, že konajúci súd podľa povahy a závažnosti trestného činu prihliada aj na uloženie takého postihu pre právnickú osobu, aby znamenal čo najmenší vplyv na zamestnancov.

Rozmedzie peňažného trestu je od 800,- €  do 1 600 000,-€.

Pri treste zrušenia právnickej osoby sa prihliada na to, či činnosť tejto osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Okrem toho  môže súd spoločnosť zrušiť aj v prípade trestného činu právnickej osoby. Trestný zákon pri konkrétnej skutkovej podstate umožňuje uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie.

V zákone sa rieši aj vzťah trestného stíhania proti právnickej osobe k správnemu konaniu. V prípade začatia trestného stíhania proti právnickej osobe, nemôže prebiehať o tom istom skutku konanie o správnom delikte.

V prípade, že správne konanie pre ten istý skutok a proti tej istej právnickej osobe skončilo právoplatným rozhodnutím správneho orgánu, ktoré nebolo zrušené súdom, nie je možné v tej istej veci začať trestné stíhanie a v prípade ak už bolo začaté, musí byť konanie zastavené.

Miestna príslušnosť súdu a oznamovacia povinnosť

Základným pravidlom na určenie miestnej príslušnosti súdu, ktorý má vo veci konať, je dané príslušnosťou súdu, v ktorom bol spáchaný trestný čin.  

V prípade, ak nie je možné zistiť miesto činu alebo ak bol trestný čin spáchaný v cudzine, pri určení miestnej príslušnosti súdu sa vychádza zo sídla právnickej osoby, alebo v obvode ktorého má zahraničná právnická osoba organizačnú zložku zapísanú v obchodnom registri.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť súdu ani podľa uvedených kritérií, miestna príslušnosť súdu je určená podľa miesta, kde trestný čin vyšiel najavo.

Konajúci súd má oznamovaciu povinnosť oznámiť obchodnému registru, v ktorom je zapísaná právnická osoba, že došlo k začatiu trestného stíhania právnickej osoby. Oznamovaciu povinnosť má aj voči inému registru, v ktorom je právnická osoba zapísaná na základe osobitného zákona.

Konajúci súd oznámenie o začatí trestného stíhania voči právnickej osobe oznámi aj orgánu, ktorý vydal licenciu alebo iné oprávnenie na činnosť tejto osoby (napríklad na živnostenský úrad).

Zmena, zrušenie a zánik právnickej osoby

Štatutárnemu orgánu právnickej osoby, voči ktorej bolo začaté trestné stíhanie, je uložená oznamovacia povinnosť voči prokurátorovi a voči predsedovi senátu konajúceho súdu, na oznámenie všetkých úkonov, ktoré právnická osoba uskutočňuje pri zmene právnej formy, jej zrušeniu a zániku. V prípade začatia trestného stíhania právnickej osoby sa pri zmene právnej formy, pri úkonoch na jej zrušenie alebo zánik, vyžaduje na nadobudnutie účinnosti takéhoto úkonu súhlas sudcu pre prípravné konanie a po začatí súdneho konania súhlas sudcu predsedu senátu.

Splnenie oznamovacej povinnosti prokurátora alebo konajúceho súdu  príslušnému registru je dôležité aj z dôvodu, že pri nesplnení oznamovacej povinnosti štatutárneho orgánu o úkonoch smerujúcich k zrušeniu a zániku spoločnosti obchodný register zmenu formy  alebo zánik právnickej osoby nezapísal do obchodného registra, takže by k  jej zániku nemohlo dôjsť.  

Obmedzujúce opatrenia

V prípade, ak zistené okolnosti v prípravnom konaní nasvedčujú vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby a hrozí  pokračovanie v tejto činnosti,  môže sudca v prípravnom konaní na návrh prokurátora uložiť aj obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia. Pôjde aj o prípady, ak sa právnická osoba zbavuje majetku v súvislosti so začatým trestným stíhaním.

Môže nimi byť uloženie povinnosti zložiť peňažnú sumu alebo získanú vec do úschovy na súde,   

- uloženie zákazu nakladania s určitými vecami alebo právami,

- uložením povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.

V prípade, že ide o  uvedené obmedzenia majetkových práv alebo práv k nehnuteľnosti, sa oznámenie o uložení obmedzujúcich opatrení zašle aj príslušnému registru, ktorý eviduje tieto práva (napríklad katastrálny odbor, Centrálny depozitár, a.s. ).

Výkon trestov

Pri výkone trestu zrušenia právnickej osoby právoplatný rozsudok pošle predseda senátu príslušnému obchodnému registru, ktoré začne konať o zrušení právnickej osoby s likvidáciou. V prípade uloženia nápravného opatrenia nariadenia súdneho dohľadu  nad činnosťou právnickej osoby, dohľad súdu vykonáva probačný a mediačný úradník súdu, ktorý môže navrhnúť upustenie od zvyšku súdneho dohľadu nad činnosťou právnickej osoby.

Vo všeobecnosti platí pri jednotlivých druhoch trestov, že ich po nadobudnutí právoplatnosti predseda senátu zašle príslušnému orgánu na jeho vykonanie. Ak ide o trest zákazu činnosti, tak ho pošle živnostenskému úradu alebo inému úradu, ktorý vydal oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona. 

Výkon trestu zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, alebo zákazu účasti na verejnom obstarávaní sa oznamuje obchodnému registru ako aj príslušnému orgánu, ktorým je pri verejnom obstarávaní Úrad pre verejné obstarávanie.

Uznávanie cudzieho rozhodnutia

V prípade, ak bol právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky uložený trest alebo ochranné opatrenie v súvislosti s trestným činom právnickej osoby a dôjde k uznaniu  cudzieho rozhodnutia, sa na konanie o výkone trestu a ochranného opatrenia použijú ustanovenia tohto zákona.

Treba uviesť, že ide o zásadnú novinku v našom právnom poriadku, takže použitie zákona a najmä aplikačné otázky budú vecou vývoja  súdnej judikatúry, v ktorej sa ustáli aj výklad možných sporných ustanovení.

Veľmi dôležitou otázkou však bude, aby nedochádzalo k zneužitiu ustanovení tohto zákona v neprospech právnických osôb, ktoré sa vytýkaného konania nedopustili, a k oznámeniu trestnej činnosti došlo  z iných dôvodov a prípadnej snahy o poškodenie povesti právnickej osoby. 

Rýchly vstup do zákonov

Bezpečnosť práce

Dane a účtovníctvo

Doprava, logistika

Ekológia

Mzdy, personalistika

Nezisková sféra

Nehnuteľnosti

Stavebníctvo

Školstvo

Zdravotníctvo

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE
Najbližšia daňová povinnosť
31.3.2024 - Daň z pridanej hodnoty
Cestovné náhrady

Stravné v SR od 1.10.2023

Opatrenie č. 368/2023 Z. z. o sumách stravného

5 - 12 hodín

7,80 €

12 - 18 hodín

11,60 €

nad 18 hodín

17,40 €

Stravné v SR od 1.6.2023

Opatrenie č. 171/2023 Z. z. o sumách stravného

5 - 12 hodín 7,30 €
12 - 18 hodín 10,90 €
nad 18 hodín 16,40 €

 

ostatné
VESTNÍK VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA
2024
PoUtStŠtPiSoNe
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
<február  apríl>