Ústava Slovenskej republiky č.
460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č.
244/1998 Z. z., ústavného zákona č.
9/1999 Z. z., ústavného zákona č.
90/2001 Z. z., ústavného zákona č.
140/2004 Z. z., ústavného zákona č.
323/2004 Z. z., ústavného zákona č.
463/2005 Z. z., ústavného zákona č.
92/2006 Z. z., ústavného zákona č.
210/2006 Z. z., ústavného zákona č.
100/2010 Z. z., ústavného zákona č.
356/2011 Z. z., ústavného zákona č.
232/2012 Z. z., ústavného zákona č.
161/2014 Z. z., ústavného zákona č.
306/2014 Z. z., ústavného zákona č.
427/2015 Z. z., ústavného zákona č.
44/2017 Z. z., ústavného zákona č.
71/2017 Z. z., ústavného zákona č.
137/2017 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
40/2019 Z. z., ústavného zákona č.
99/2019 Z. z., ústavného zákona č.
422/2020 Z. z., ústavného zákona č.
378/2022 Z. z., ústavného zákona č.
24/2023 Z. z. a ústavného zákona č.
241/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. 7 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.
(7) Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“.
2. Čl. 15 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje.“.
3. Čl. 36 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Rovnosť medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu sa zaručuje.“.
4. V čl. 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Rodičmi dieťaťa sú matka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž.“.
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
5. V čl. 41 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak je osvojenie v záujme dieťaťa. O osvojení rozhoduje súd.“.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8.
6. V čl. 41 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu. Vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku.“.
Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.
7. V čl.…
