č. 102/2010 Zb. ÚS, SPRAVODLIVÝ SÚDNY PROCES A ZÁRUKY SPRAVODLIVÉHO PROCESU V KONANÍ O MIMORIADNYCH OPRAVNÝCH PROSTRIEDKOCH V TRESTNÝCH VECIACH
Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 102/2010 Zb. ÚS
II. ÚS 462/2010
SPRAVODLIVÝ SÚDNY PROCES A ZÁRUKY SPRAVODLIVÉHO PROCESU V KONANÍ O MIMORIADNYCH OPRAVNÝCH PROSTRIEDKOCH V TRESTNÝCH VECIACH
Právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie sa v trestnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých trestnoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred trestným súdom vrátane konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa ôsmej hlavy tretej časti Trestného poriadku.
Pod spravodlivým súdnym procesom (fair trial) v žiadnom prípade nemožno chápať právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu.
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 462/2010 z 27. októbra 2010)
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť R. P., V., t. č. vo výkone trestu I., zastúpeného advokátom JUDr. L. C., R., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 47/2009 a jeho uznesením z 29. apríla 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. P. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2010 doručená (doplnená 9. augusta 2010) sťažnosť R. P., V., t. č. vo výkone trestu I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 47/2009 a jeho uznesením z 29. apríla 2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 76/2004 z 30. júla 2008 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 a 3 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, na výkon ktorého bol zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 1 To 15/2009 zo 14. júla 2009 rozhodol tak, že ho ako nedôvodné zamietol.
Rozhodnutie krajského súdu sťažovateľ prostredníctvom svojej obhajkyne napadol dovolaním z dôvodu, že podľa jeho názoru v jeho trestnej veci ide o nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, ako aj o nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Tdo…
