dnes je 26.4.2024

Input:

č. 110/2014 Zb. rozh. (obch.)

č. 110/2014 Zb. rozh. (obch.)
ROZHODNUTIE
Zmenu rozvrhového uznesenia vydaného podľa § 30 ods. l Zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov, ktorým bolo rozhodnuté, že zistená pohľadávka sa neuspokojuje, možno dosiahnuť len odvolaním proti tomuto uzneseniu. Zmenu stavu vykonaného rozvrhovým uznesením nemožno dosiahnuť podaním žaloby o určenie pravosti pohľadávky.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/51/2011 z 30. novembra 2011)
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o žalobe, ktorou žalobca žiadal určiť, že nim do konkurzu prihlásená pohľadávka je po práve pohľadávkou proti podstate podľa § 31 ods. 1 písm. f) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV). Súd prvého stupňa takto rozhodol z odôvodnením, že 13. decembra 2010 bolo v Obchodnom vestníku uverejnené rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 6. decembra vydané pod sp. zn. 5K 169/2001, v ktorom pohľadávka žalobcu nebola vôbec zahrnutá. Tento nedostatok bol odstránený doplňujúcim rozvrhovým uznesením z 16. marca 2011, podľa ktorého sa pohľadávka žalobcu neuspokojuje. V konaní neboli žiadne pochybnosti o právnom dôvode a výške pohľadávky, keďže správca pohľadávku uznal. Spornou zostala len otázka jej uspokojovania. Bola vyriešená v rozvrhovom uznesení, preto možno konštatovať, že ide o rozhodovanie medzi rovnakými účastníkmi s rovnakým predmetom konania. Z uvedeného dôvodu konanie podľa § 103 v spojení s § 104 ods. 1 a § 83 O. s. p. zastavil.
Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá mu bola proti úpadcovi priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo 17. marca 2010 č. k. 17 C 9/1999 - 475 titulom náhrady trov konania podľa § 148 ods. 1 O. s. p. Pohľadávku prihlásil do konkurzu a správca mu listom z 8. septembra 2010 oznámil, že pohľadávka bola zahrnutá do konečnej správy a po jej schválení, budú všetky pohľadávky vysporiadané na základe konkurzu. V rozvrhovom uznesení však pohľadávka proti podstate vôbec nebola zahrnutá. Proti uzneseniu podal odvolanie, ktoré súd posúdil ako návrh na opravu uznesenia.
Doplňujúcim uznesením rozhodol, že sa jeho pohľadávka proti podstate neuspokojuje. Podal preto incidenčnú žalobu, súd prvého stupňa však konanie o nej nesprávne zastavil. Je toho názoru, že Krajského súdu v Košiciach postupoval nesprávne keď ho nevyzval na podanie incidenčnej žaloby, hoci podľa § 29 ods. 5 ZKV bol povinný tak urobiť. Nesprávne tiež pohľadávku posúdil podľa § 33 ods. 1 ZKV, podľa ktorého z uspokojenia sa vylučujú trovy účastníkov konkurzu, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na trovy konania, ktoré vznikli v konkurznom konaní alebo v konaniach s konkurzom súvisiacich. V konaní, v ktorom mu trovy vznikli a boli priznané však žalobca ( štát - Okresný súd v Prešove ) nebol účastníkom konania. Žalovaný ( v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 9/1999 žalobca ) bol zaviazaný zaplatiť konajúcemu súdu trovy, ktoré mu vznikli tým, že zo štátnych prostriedkov