č. 15/1998 Zb. ÚS, Úprava vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku Rozhodnutie o prerušení konania orgánu štátnej správy v konaní o reštitučnom nároku a ústavná sťažnosť

1. Ústavný súd Slovenskej republiky nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému bola ústavná sťažnosť podaná. Jeho úlohou je zistenie, či napadnutým rozhodnutím bolo porušené základné právo, v danom prípade to, ktoré je upravené v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd preto považoval za potrebné zaoberať sa nie zákonnou právnou argumentáciou, ktorou bola odôvodňovaná opodstatnenosť ústavnej sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi aspektmi.

2. Ústavný princíp rovnosti účastníkov konania je v správnom konaní vymedzený v § 4 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. V tomto ustanovení je vyjadrená ústavná zásada rovnosti všetkých účastníkov konania, ktorá má konkrétny výraz predovšetkým v tých ustanoveniach správneho poriadku, ktoré sa týkajú prejednávania a rozhodovania vecí. Rovnosť účastníkov konania existuje iba v správnom konaní o konkrétnej veci a nemožno ju chápať ako rovnosť abstraktnú bez vzťahu k iným účastníkom toho istého správneho konania.

3. Za porušenie základného práva rovnosti vo vzťahu k všetkým účastníkom konania, ktoré je upravené v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno považovať rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy, ktorým v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom za účelom zistenia prekážok na vydanie pozemkov alebo ich časti predpokladaných v zmysle § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov prerušil konanie do doby rozhodnutia o predbežnej otázke.

4. Okolnosť, že k prerušeniu správneho konania došlo v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim len v niektorých katastrálnych územiach, nemožno považovať za porušenie základného práva rovnosti účastníkov konania. Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1967 Zb. O správnom konaní ukladá správnym orgánom povinnosť použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 3 a 4 prvá veta zákona).