č. 22/2015 Zb. rozh. tr.
Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 22/2015 Zb. rozh. tr.
ROZHODNUTIE
I. Právnickú osobu možno uviesť do omylu len uvedením do omylu fyzickej osoby, ktorá je oprávnená tvoriť vôľu právnickej osoby a prejavovať ju navonok, teda rozhoduje a koná v jej mene (môže ísť aj o osobu, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu právnickej osoby). Rovnako platí, že využiť omyl právnickej osoby možno len využitím omylu vyššie charakterizovanej fyzickej osoby.
II. Spôsobiť škodu na cudzom majetku možno pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Tr. zák. aj uvedením niekoho do omylu alebo využitím niečieho omylu, ak taká (mýliaca sa) fyzická osoba nie je poškodeným ani nereprezentuje poškodenú právnickú osobu.
III. Skutková veta (popis skutku) nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie.
(Rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tdo 38/2014 z 26. augusta 2014).
O dovolaní obv. Thlic. V.S. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. augusta 2013, sp. zn. 2To/44/2013, rozhodol najvyšší súd na neverejnom zasadnutí rozsudkom, ktorým vyslovil porušenie zákona rozhodnutím krajského súdu v ustanovení § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v neprospech obv. Thlic. V.S. Zrušil tento rozsudok vo vzťahu k tomuto obvinenému a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Krajskému súdu v Žiline prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň najvyšší súd rozhodol, že Thlic. V.S. sa neberie do väzby.
Z odôvodnenia
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len krajský súd) rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/44/2011 z 30. januára 2013 v časti vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine obžalovaných ThLic. V.S. a Ľ.H. odsúdil podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10,5 (desať a pol) roka.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len okresný súd) uznal obžalovaných ThLic. V.S. a Ľ.H. vinnými z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obidvaja na základe vzájomnej dohody s úmyslom neoprávnene rozdeľovať príjem z predaja nehnuteľného cirkevného majetku RKC v SR., L. D., v banke ČSOB, a.s., IČO: X., M. X. B., pobočke B.B., založili účet s číslom X., so samostatným dispozičným právom každého z obžalovaných k nemu, dňa 28.12.2007 potom, čo zistili, že obž. ThLic. V.S. nemal oprávnenie podpísať dňa 21.12.2007 kúpnu zmluvu, predložili zástupcovi právnickej osoby RKC v SR., farnosti D.,…
