Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 31/1995 Zb. ÚS
I.ÚS 117/95
Oznámenie ústredného orgánu štátnej správy podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o tom, že nezačne mimoodvolacie konanie, nie je právoplatným rozhodnutím v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Nemá formálne ani vecné náležitosti takého rozhodnutia a riadi sa len vyhláškou č. 150/1958 Ú.v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 117/95 z 5. októbra 1995)
Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol ústavnú sťažnosť fyzickej osoby ako zjavne neopodstatnenú pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Z odôvodnenia:
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 25. augusta 1995 podanie fyzickej osoby označené ako „sťažnosť proti rozhodnutiu Ministerstva obrany SR (MOSR)“. Sťažovateľ svoje podanie doplnil ďalším listom doručeným ústavnému súdu 4. septembra 1995. Z podania a jeho príloh vyplýva, že sťažovateľ bol 27. septembra 1955 prepustený z činnej vojenskej služby s okamžitým zrušením pracovného pomeru, a to zo zdravotných dôvodov.
Sťažovateľ túto skutočnosť viackrát namietal a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách požiadal Federálne ministerstvo obrany o vydanie osvedčenia, že jeho pracovný pomer bol ukončený z dôvodov uvedených v § 21 citovaného zákona. Náčelník personálnej správy Federálneho ministerstva obrany 4. decembra 1991 (ev. č. 2890/A2) rozhodol, že sťažovateľ nespĺňa podmienky § 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, preto mu osvedčenie podľa § 22 nebolo vydané. Sťažovateľ bol súčasne poučený, že podľa § 22 ods. 3 citovaného zákona sa môže určenia dôvodu ukončenia pracovného pomeru domáhať na všeobecnom súde, ale túto možnosť nevyužil.
Sťažovateľ doručil 28. februára 1994 sťažnosť na vojenskú kanceláriu prezidenta republiky, ktorá ju odstúpila Ministerstvu obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), sekcia sociálnych služieb so žiadosťou o prešetrenie uvedeného rozhodnutia Federálneho ministerstva obrany zo 4. decembra 1991.
Ministerstvo obrany, sekcia sociálnych služieb sťažovateľovi 12. mája 1994 (č. j. 4016/49) odpovedala, že po preštudovaní dostupných materiálov „vo Vašich personálnych materiáloch nie je možné nájsť dôvody pre Vašu mimosúdnu rehabilitáciu“.
Sťažovateľ sa obrátil 21. septembra 1994 na ministra obrany Slovenskej republiky so žiadosťou o „preskúmanie rozhodnutia Ministra obrany - sekcie sociálnych a humanitných vecí o mojom vylúčení z mimosúdnej rehabilitácie mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní“.
Kancelária ministra obrany Slovenskej republiky sťažovateľovi 17. októbra 1994 odpovedala (č. 7969-Pr), že „na základe Vášho vyžiadania zo dňa 21. septembra 1994, v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, bolo preskúmané rozhodnutie náčelníka personálnej správy Federálneho ministerstva obrany ev. č. 2890/A2 zo dňa 4. decembra 1991 nevydať Vám osvedčenie podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách“ so záverom, že „zhodnotením uvedených zistení prijímame záver: preskúmaním dostupných faktografických materiálov neboli zistené dôvody pre…
