č. 5/2007 Zb. ÚS, PRÁVO NA SÚDNU OCHRANU

Princíp ochrany a zachovania ústavnosti sa realizuje samotným rozhodovaním Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky a jeho následnými právnymi účinkami na rozhodnutia, resp. rozhodovanie súdov a iných orgánov verejnej moci v individuálnych veciach. Princíp právnej istoty sa prejavuje v dvoch smeroch: jednak je založený na prezumpcii ústavnosti právnych predpisov (až do opačného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky) a jednak na zachovaní právoplatnosti rozhodnutí súdov a iných orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti. Pri kolízii týchto princípov treba dať prednosť princípu zachovania a ochrany ústavnosti, a to za súčasného spolupôsobenia bŕzd vyplývajúcich z uplatnenia princípu právnej istoty.

Ak sťažovateľ namieta rozsudok súdu vydaný v konaní, ktoré ešte nie je v čase uverejnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky právoplatne skončené, súd je povinný v čase, keď rozhoduje, aplikovať na daný prípad § 41a v spojení s § 41 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, pričom pre ústavne akceptovateľné rozhodnutie súdu je nevyhnutná správna interpretácia a aplikácia § 41a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.