č. 6/2014 Zb. rozh.

Návrhom doručeným súdu 30. septembra 2005 žiadal navrhovateľ podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložiť odporkyni povinnosť konať a rozhodnúť o jeho žiadosti z 26. januára 2005, ktorou sa domáhal vydania potvrdenia o rovnosti špecializácie pre prácu v krajinách Európskej únie v odbore gynekologická onkológia.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému návrhu uviedla, že vo veci konala a 15. apríla 2005 žiadosť navrhovateľa zamietla. O tejto skutočnosti bol navrhovateľ informovaný. Vydávať osvedčenia o rovnocennosti špecializácie a posudzovať, či obsah a rozsah získanej špecializácie zodpovedá príslušnej špecializácii, podľa nariadenia vlády SR č. 743/2004 Z.z. patrí výlučne odporkyni. Skutočnosť, že v rozhodnutí z 15. apríla 2005 nebolo uvedené poučenie o opravnom prostriedku, nespôsobila navrhovateľovi žiadnu ujmu a v dôsledku postupu odporkyne nebol ukrátený na svojich právach. Odporkyňa navrhla, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal administratívny spis odporkyne, podania účastníkov konania a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

Súd zistil, že žiadosť navrhovateľa bola odporkyni doručená 26. januára 2005 a jej prijatie bolo navrhovateľovi potvrdené listom zo 17. februára 2005. Listom z 15. apríla 2005 odporkyňa oznámila navrhovateľovi zamietnutie jeho žiadosti s tým, že v súlade so smernicou Rady 93/16/EHS osvedčenie nemôže vydať, lebo v prílohe C smernice nie je uvedený špecializačný odbor onkológia v gynekológii.

Ministerstvo zdravotníctva vydalo 20. apríla 2005 list - „potvrdenie“ ako reakciu na nečinnosť (list navrhovateľa zo dňa 14. apríla 2005), v ktorom uviedlo, že diplom o špecializácii v odbore klinická onkológia, ani diplom o špecializácii v odbore gynekologická onkológia, nie sú uvedené v prílohe 2 nariadenia vlády č. 743/2004 Z.z., ani v prílohe C smernice Rady č. 93/16/EHS, a preto takéto vzdelanie môže členský štát uznať bez osvedčenia vydaného odporcom. Z obsahu listu vyplýva, že ministerstvo zdravotníctva sa stotožnilo s právnym názorom odporcu.

Súd zistil, že navrhovateľ listom zo dňa 29. apríla 2005 adresovaným ministrovi zdravotníctva žiadal uplatniť opatrenie proti nečinnosti podľa § 50 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Minister zdravotníctva SR listom zo dňa 7. júna 2005 oznámil navrhovateľovi, že je postačujúce, aby diplom, ktorý žiada navrhovateľ uznať a ktorý nepatrí medzi automaticky uznávané diplomy v zmysle nariadenia vlády SR, členský štát preskúmal a rozhodol, či ho na svojom území uzná alebo neuzná. Navrhovateľom požadované potvrdenie preto nie je…