č. 7/2014 Zb. rozh.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ž. zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. septembra 2005. Uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Ž. zo dňa 10. júna 2005, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi písomné pokarhanie s výstrahou - disciplinárne opatrenie za porušenie § 2 ods. 5 vyhl. č. 229/2001 Z.z. o spôsobe kontroly ulovenej zvery (ďalej len vyhláška č. 229/2001 Z.z.), ktorého sa dopustil tým, že v predpísanom termíne v roku 2004 neodovzdal značky na označenie ulovenej zveri.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil povinnosti uložené v § 2 ods. 5 vyhlášky č. 229/2001 Z.z. a zákonne mu príslušný prvostupňový a druhostupňový správny orgán uložil disciplinárne opatrenie, pričom aj miera uloženého disciplinárneho opatrenia - písomné pokarhanie s výstrahou je adekvátna rozsahu porušenej povinnosti. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že prvostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie vydal bez vypočutia žalobcu a iba na základe oznámenia Poľovníckeho združenia V. Rozhodujúci správny orgán pritom porušil Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 46/1994 vydaný podľa zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zmien a doplnkov, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok. V uvedenom výnose § 22 sa uvádza „lesný úrad prerokúva disciplinárne previnenie na ústnom konaní za prítomnosti previnilca“. Ďalej namietal, že správne orgány porušili ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (§ 3 ods. 2, 4, § 46, § 47 ods. 2) ako aj § 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže bez priamej účasti žalobcu nemohli jednoznačne konštatovať, že bol správne a úplne zistený skutkový stav veci a naviac výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia považuje za nezrozumiteľný a teda nepreskúmateľný. Napokon poukázal na to, že krajský súd vchádzal z jednoznačného záveru, že žalobca porušil svoju povinnosť vrátiť nepoužité značky na označenie zveri, pritom však nebral do úvahy skutočnosti, z ktorých vyplýva, že žalobcovi bolo objektívne znemožnené svoju povinnosť si plniť. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vyhovel žalobe, prípadne aby vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a rozhodol podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.…