č. 70/2018 Zb. ÚS, ONESKORENE PODANÁ ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ - DÔVODY HODNÉ OSOBITNÉHO ZRETEĽA
Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 70/2018 Zb. ÚS
III. ÚS 250/2018
ONESKORENE PODANÁ ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ - DÔVODY HODNÉ OSOBITNÉHO ZRETEĽA
Ustanovenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) výslovne odkazuje na § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Uplatnenie tzv. dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na prípad, ak je sťažnosť podaná oneskorene.
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 250/2018 z 20. júna 2018)
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018 prerokoval sťažnosť Ľ. B., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, Záhorácka 11/A, Malacky, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To 139/2012 z 13. júna 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 25/2014 z 22. apríla 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. B. odmieta ako oneskorene podanú.
Odôvodnenie:
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. mája 2018 doručená sťažnosť Ľ. B. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn. 4 To 139/2012 z 13. júna 2013 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 25/2014 z 22. apríla 2015 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vykonáva trest odňatia slobody na základe napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Levice (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn. 4 T 112/2006 zo 6. septembra 2012 (ďalej len ,,rozhodnutie okresného súdu“). Ďalej uviedol, že rozhodnutím okresného súdu bol v bode 1 rozsudku uznaný vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov a v bodoch 2 a 3 rozsudku bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 183/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Proti rozhodnutiu okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak,…
