84/1990 Zb.
ZÁKON
z 27.marca 1990
o zhromažďovacom práve
V znení:
Predpis č. |
K dátumu |
Poznámka |
175/1990 Zb.
|
1. 7. 1990 |
ruší časť § 20 |
515/2003 Z. z.
|
1. 1. 2004 |
mení a dopĺňa 6 novelizačných bodov |
468/2007 Z. z.
|
1. 11. 2007 |
mení a dopĺňa 16 novelizačných bodov |
445/2008 Z. z.
|
1. 1. 2009 |
mení § 14 |
125/2016 Z. z.
|
1. 7. 2016 |
mení a dopĺňa 4 novelizačné body |
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Úvodné ustanovenia
§ 1
(1) Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.
(2) Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.
(3) Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.
(4) Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.
(5) Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje.
§ 2
Za zhromaždenie podľa tohto zákona sa nepovažujú:
a) zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi predpismi;
b) zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb;
c) iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému v § 1 ods. 2.
Zvolanie zhromaždenia
§ 3
Zhromaždenie môže zvolať občan starší ako 18 rokov alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zahraničná právnická osoba, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky alebo skupina osôb (ďalej len „zvolávateľ“).
§ 4
(1)
Zhromaždenia sa musia oznamovať obci (§ 16) s výnimkou:
a) zhromaždení usporadúvaných právnickými osobami prístupných len ich členom alebo zamestnancom a menovite pozvaným hosťom;
b) zhromaždení usporadúvaných cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami v kostole alebo v inej modlitebni, procesií, pútí a iných sprievodov a zhromaždení slúžiacich na prejavy náboženského vyznania;
c) zhromaždení konaných v obydliach občanov;
d) zhromaždení menovite pozvaných osôb v uzavretých priestoroch.
(2) Na zhromaždenie, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti, môže obec vyslať svojho zástupcu, ktorému je zvolávateľ povinný vytvoriť podmienky na riadne plnenie jeho úloh, najmä mu umožniť sledovanie priebehu zhromaždenia a vykonanie úkonov nevyhnutných na prípadné rozpustenie zhromaždenia.
(3) Obec môže určiť miesto v obci, kde možno konať zhromaždenie na účel uvedený v § 1 ods. 2 bez oznámenia. Pritom môže určiť dobu, v ktorej sa také zhromaždenia nesmú konať.
§ 5
(1) Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred , najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote.. Za právnickú osobu predloží oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky, aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.
(2)
V oznámení musí zvolávateľ uviesť:
a) účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia;
b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;
c) opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia;
…
