Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 82/2014 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov má slúžiť iba ako nástroj spoločenskej kontroly a nie ako prostriedok na zneužitie práva.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2013, sp. zn. 5Sži/6/2012)
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,krajský súd) rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 9.3.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie zo 6.2.2009. Rozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok v tejto veci č. k. 1S/93/2009-24 z 10.3.2011 bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sži/4/2011 z 29.9.2011.
Krajský súd v odôvodnení svojho nového rozhodnutia uviedol, že tak rozhodol s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g/ a § 46 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o slobode informácií alebo zákon č. 211/2000 Z.z.), ako aj s poukazom na čl. 26 ods. 1 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako ústava) a dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo o informácie týkajúce sa výkonu kontroly. Krajský súd uviedol, že je nevyhnutné rozlišovať medzi informáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré povinná osoba nesprístupní alebo obmedzí ich sprístupnenie, od informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Krajský súd uviedol, že predmet a výkon kontroly sú dva pojmy, ktoré spolu súvisia a treba ich vnímať ako jeden celok a informácie o predmete kontroly sú teda zo sprístupnenia vylúčené aj s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 4 zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o NKÚ), ktoré ukladá zamestnancom žalovaného povinnosť zachovávať mlčanlivosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 5 Sži/4/2011, sp. zn. 3 Sži/2/2010 a sp. zn. 3 Sži/5/2009.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal, pretože nemal vo veci úspech.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobe bude vyhovené. Poukazoval na to, že krajský súd opomenul, že na účely sprístupňovania informácií je povinnosť mlčanlivosti výslovne prelomená ustanovením § 13 zákona o slobode informácií a zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti teda nemôže byť dôvodom pre nesprístupnenie informácie. Uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o slobode informácii vylučuje zo sprístupnenia informácie týkajúce sa…