dnes je 30.4.2024

Input:

č. 10/2016 Zb. rozh.

č. 10/2016 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (§ 201 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), súd odmietne odvolanie podané vedľajším účastníkom (§ 218 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku), ak účastník konania podporovaný vedľajším účastníkom zostane napriek výzve súdu nečinný a nevyjadrí sa, či súhlasí s odvolaním.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája 2014 sp. zn. 6 Cdo 77/2014)
Z odôvodnenia
Krajský súd v Bratislave označeným uznesením odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 5. februára 2013 č. k. 19 C 232/2012-77, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 309,67 € s príslušenstvom (špecifikovaným vo výroku rozhodnutia). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, že vedľajší účastník nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania, pretože medzi žalovanou a ním neexistuje žiadny spôsob vyrovnania vzťahu, ktorý by vyplýval z právneho predpisu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že odmietnutím odvolania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že odvolací súd nesprávne aplikoval na daný prípad § 201 O.s.p. (správne mal vychádzať z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p.) a že nepostupoval správne, keď hlavného účastníka (žalovanú) nevyzval, aby sa k ním podanému odvolaniu vyjadrila.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na jeho podanie, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Dovolateľ tvrdil, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe