Zákon č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č.
158/1969 Zb., zákona č.
234/1992 Zb., zákona č.
264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
48/1996 Z. z., zákona č.
510/2002 Z. z., zákona č.
589/2003 Z. z., zákona č.
382/2004 Z. z., zákona č.
36/2005 Z. z., zákona č.
336/2005 Z. z., zákona č.
273/2007 Z. z., zákona č.
384/2008 Z. z., zákona č.
388/2011 Z. z., zákona č.
102/2014 Z. z., zákona č.
267/2015 Z. z. a zákona č.
125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 39 ods. 1 sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo je občanom Slovenskej republiky“.
2. Za § 39 sa vkladá § 39a, ktorý znie:
㤠39a
(1) Ak súd cudzieho štátu alebo účastník konania za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve alebo v právne záväznom akte Európskej únie požiada, aby slovenský súd prevzal právomoc vo veci starostlivosti o maloletého, rozhodne o tejto žiadosti Okresný súd Trnava bez zbytočného odkladu; tento súd informuje o svojom rozhodnutí súd cudzieho štátu.
(2) Ak súd rozhodne o prevzatí právomoci podľa odseku 1, môže vec postúpiť inému súdu, ak to vyžaduje záujem maloletého.“.
3. Za § 47 sa vkladá § 47a, ktorý znie:
㤠47a
Ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných prípadoch túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku. To platí aj vtedy, že uznanie cudzieho rozhodnutia bolo v Slovenskej republike zamietnuté a v cudzine nemožno uskutočniť nové konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.“.
4. Za § 48 sa vkladá § 48a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠48a
Prekážka začatej veci
(1) Začatie konania v cudzine nebráni, aby v tej istej veci prebiehalo konanie na slovenskom súde.
(2) Ak sa v tej istej veci vedie konanie na súde cudzieho štátu, môže slovenský súd, v odôvodnených prípadoch a na návrh účastníka, konanie prerušiť, ak možno predpokladať, že uznaniu takéhoto rozhodnutia súdu cudzieho štátu nebude brániť prekážka podľa § 64; súd v rozhodnutí o prerušení konania poučí účastníka o lehote podľa odseku 4 a následkoch jej nedodržania.
(3)
Súd pokračuje v konaní na návrh účastníka, ak
a) konanie na súde cudzieho štátu bolo prerušené alebo zastavené,
b) je nepravdepodobné, že konanie na súde cudzieho štátu bude v primeranom čase ukončené, alebo
c) je daný iný dôvod na zabezpečenie práva na spravodlivý proces, pre ktorý je potrebné v konaní pokračovať.
(4) Ak účastník konania nepodá návrh podľa odseku 3 do 12 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.“.
5. Nadpis § 52 znie: „Verejné listiny“.
6. V § 53 ods. 1 sa slová „ministerstva spravodlivosti“ nahrádzajú slovami „Ministerstva…
