Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 17/2024 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.12.2016) je potrebné vykladať tak, že veriteľ je povinný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere konkrétnou sumou, inak sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona za bezúročný a bez poplatkov.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2024, sp. zn. 7Cdo/7/2023)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Žilina (ďalej len súd prvého stupňa alebo prvostupňový súd) rozsudkom z 15. júna 2021, č. k. 49Csp/3/2021-168 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 355,74 eura spolu s bližšie určeným úrokom z omeškania a konanie v časti o zaplatenie sumy 200 eur spolu s bližšie určeným úrokom z omeškania zastavil na základe (čiastočného) späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním (§ 146 ods. 1 veta druhá CSP).
1.1. V meritórnej časti prvostupňový súd úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej 6. decembra 2016 medzi právnymi predchodcami strán sporu posúdil ako úver, ktorý sa síce v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ZoSÚ) nepovažuje za spotrebiteľský úver, ale v zmysle § 24a predmetného zákona sa na úver poskytnutý na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov (pričom nebolo sporné, že daný úver patril do takej kategórie úverov) vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch; okrem iných aj § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1. Ďalej uviedol, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť mala byť v zmysle uvedených zákonných ustanovení uvedená v zmluve; a keďže daný údaj v zmluve o úvere absentoval, bolo potrebné považovať tento úver za bezúročný a bezpoplatkový.
1.2. Prvostupňový súd neakceptoval námietku žalovanej, že žalobkyňa konala pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako profesionál, ani odkaz žalovanej na dobré mravy, keďže za rozporné s dobrými mravmi nemožno považovať to, že žalobkyňa, zastupujúc vlastníkov bytov a nebytových priestorov, si na základe zákonných ustanovení uplatnila voči žalovanej nárok v konaní pred súdom. Rovnako tak zamietol návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom osôb, ktoré sa mali vyjadriť k priebehu kontraktačného procesu pri uzatváraní úverovej zmluvy, lebo bez ohľadu na to, čo by vyplynulo z predmetných výsluchov, uvedené by nemalo dopad na skutočnosť, že zmluva o úvere zákonom požadovaný údaj neobsahovala a neobsahovala ani odkaz na prípadný iný dokument (uzatvorený v rámci kontraktačného procesu), kde by tento údaj bol vymedzený. V tomto smere bez významu potom zostalo, že žalovaná v konaní predložila nepodpísaný dokument (štandardné európske informácie o úvere), v ktorom je predmetný údaj uvedený,…