dnes je 28.3.2024

Input:

č. 23/2018 Zb. rozh.

č. 23/2018 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Pokiaľ je o určitom majetku (veci) právoplatne rozhodnuté, že sa vylučuje zo súpisu majetku podstát, zanikajú účinky prerušenia konania a oprávnenia správcu konať vo veciach týkajúcich sa takéhoto majetku v mene úpadcu vyplývajúce z ustanovení § 47 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2017 sp. zn. 6 Cdo 219/2016)
Z odôvodnenia:
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 25. júna 2015 č. k. 15C/171/2006-234, ktorým bolo určené, že odstúpenie žalobkyne od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, uzavretej medzi ňou a žalovanou a bližšie špecifikovanej vo výroku prvoinštančného rozsudku, je platné. Zároveň odmietol odvolanie správcu konkurznej podstaty žalovanej JUDr. X,Y. proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie a proti uzneseniu prvoinštančného súdu o trovách konania z 22. júla 2015 č. k. 15C/171/2006-235. Napokon rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, a to tak, že žalobkyni nepriznal ich náhradu. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Dovolaním napadla potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu a súvisiaci výrok o trovách konania. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti ako i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania odôvodnila ustanovením § 420 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.“), a to konkrétne vadou uvedenou pod písm. f) tohto ustanovenia, t. j. tým, že jej nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V súvislosti s touto vadou namietala, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 25. 6. 2015, na ktoré nebola predvolaná a ani inak nebola o ňom vyrozumená, o nariadení pojednávania tak nemala žiadnu vedomosť, prebehlo v jej neprítomnosti, preto nemohla na ňom uplatniť všetky svoje procesné práva, najmä procesnú obranu. Poukazovala na to, že odvolací súd túto skutočnosť odignoroval a žiadnym spôsobom sa s ňou nevysporiadal.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, skúmajúc splnenie i ďalších podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a tým zároveň, vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod, aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 C. s. p., potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej