č. 24/2019 Zb. rozh.

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) dňa 31. 12. 2003 pôvodne proti právnemu predchodcovi žalovanej 1/ ISTROBANKE, a. s. a neskôr aj proti Gard-invest spol. s r. o. (majúcej pôvodný názov GARDEN spol. s r. o.) ako žalovanej 2/ (na majetok ktorej bol v priebehu konania uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/19/2007-133 z 3. 1. 2008, právoplatným 25. 1. 2008, vyhlásený konkurz), po pripustení jej zmeny v priebehu konania, sa žalobcovia domáhali jednak určenia neplatnosti záložnej zmluvy ZN č. 50/120/2001 z 23. 11. 2001 (ďalej len „záložná zmluva“), uzavretej medzi ISTROBANKOU, a. s. ako záložným veriteľom a spoločnosťou s pôvodným názvom GARDEN spol. s r. o. ako záložným dlžníkom, a to v časti zriadenia záložného práva k bytu č. 10 a nebytovým priestorom č. 2-005 a 2-008 vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a v časti zriadenia záložného práva k bytu č. X a nebytovým priestorom č. 2-006, 2-007 a 2-009 vo vlastníctve žalobcov 3/ až 5/, zapísaným v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Y na liste vlastníctva č. X a nachádzajúcim sa v polyfunkčnom objekte súp. č. X na pozemku parcela č. X, a jednak určenia neexistencie záložného práva na označených bytoch a nebytových priestoroch.

2. Okresný súd Bratislava I v poradí druhým rozsudkom č. k. 15C(25C)2/2004-473 z 12. decembra 2011 žalobu zamietol a rozhodol aj o trovách konania. Zamietnutie žaloby v časti učenia neplatnosti záložnej zmluvy odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na takomto určení, pretože určenie neplatnosti záložnej zmluvy malo povahu predbežnej otázky vo vzťahu k určeniu neexistencie záložného práva. V časti určenia neexistencie záložného práva považoval žalobu za neopodstatnenú poukazujúc na to, že záložná zmluva je platným právnym úkonom, pretože neodporuje dobrým mravom, keďže záložný dlžník bol v čase jej uzavretia vlastníkom predmetu zálohu - rozostavaného polyfunkčného domu, a bol preto oprávnený túto nehnuteľnosť zaťažiť záložným právom, pričom nebolo jeho povinnosťou informovať žalobcov (s ktorými mal v čase zriadenia záložného práva už uzavretú zmluvu o výstavbe domu podľa príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na základe ktorej mali žalobcovia po dokončení domu nadobudnúť vlastníctvo k určeným bytom a nebytovým priestorom) o svojom úmysle uzavrieť záložnú zmluvu, ani žiadať od nich súhlas s takouto zmluvou.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov v záhlaví označeným rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil…