č. 29/2024 Zb. rozh.

1.1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. decembra 2019, sp. zn. 26C/32/2018, zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcami podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „bytový zákon“) zmluvu o prevode vlastníctva k bytu v dome na V. ul. č. X v G. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že podľa uznesenia mestského zastupiteľstva žalovaného č. 681/12 súhlas s predajom bytov v dome na V. ul. č. X v G. sa vzťahoval na tých nájomcov, ktorí majú so žalovaným uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Zásah súdu do tvorby súkromnoprávnych zmlúv formou nahradenia prejavu vôle je podľa záverov súdu výnimka zo zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného práva, ktorá prichádza do úvahy len v prípadoch v zákone výslovne uvedených. Výkladom ustanovenia § 16 a § 29a bytového zákona i s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 51/97 zo dňa 3. februára 1998 s uprednostnením výkladu e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom dospel k záveru, že ustanovenie § 29a bytového zákona sa nevzťahuje na nájomcov s nájmom na dobu určitú, ako je to i v prípade žalobcov, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v spornom dome požiadalo o prevod vlastníctva k bytu viac ako 50 % nájomcov bytov a byt nespadá pod kategóriu bytov podľa § 29a ods. 1 veta druhá. Ak ustanovenie § 16 ods. 1 sa dotýka ako nájomcu fyzickej osoby, s ktorou nebol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, a v ďalších ustanoveniach sa pojem nájomca používa bez bližšieho vymedzenia, či ide o nájomcu na čas určitý alebo neurčitý, v kontexte ustanovenia § 16 je potrebné pojem nájomcu vykladať ako nájomcu na dobu neurčitú i v ustanovení § 29a a na okruh oprávnených osôb tak, ako to vyplýva z § 16. Žalobcovia podľa nájomnej zmluvy zo dňa 2. októbra 2015, ako aj skorších nájomných zmlúv (od 1. októbra 2013) uzavreli so žalovaným v čase podania žiadosti nájomnú zmluvu na dobu určitú. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcov, že v ich prípade je potrebné nájom považovať za uzavretý na dobu neurčitú. Zo žiadneho ustanovenia bytového zákona a ani z iných právnych predpisov nevyplýva povinnosť žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Takúto povinnosť nemožno vyvodiť ani zo všeobecne záväzných nariadení žalovaného, ktoré síce umožňovali žalovanému uzatvoriť nájomnú zmluvu i na dobu neurčitú, avšak takúto možnosť žalovaného nemožno zamieňať s jeho povinnosťou. Postup žalovaného, ktorý neakceptoval žiadosť žalobcov o odpredaj bytu, nepovažoval za rozporný s dobrými mravmi podľa § 3 ods.…