dnes je 1.7.2025

Input:

č. 31/2024 Zb. rozh.

č. 31/2024 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je, ak strana, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku (t.j. najmenej päť dní predo dňom jeho konania), v období menej ako päť dní predo dňom konania pojednávania udelí splnomocnenie na zastupovanie v konaní inému advokátovi.
Povinnosťou súdu je sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedú k nedôvodným prieťahom v konaní (čl. 17 a čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku).
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. augusta 2023, sp. zn. 2Cdo/311/2021)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) uznesením z 20. septembra 2019, č. k. 6Cpr/5/2013-689 zastavil konanie podľa § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákonov č. 87/2017 Z. z. a č. 350/2018 Z. z. a dnes už i neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) a vyslovil (tu s poukazom na § 256 ods. 1 CSP), že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Vecne rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil prerušením konania na tri mesiace (uznesením z 26. februára 2019, č. k. 6Cpr/5/2013- 669, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. februára 2019), podnetom žalovanej na zastavenie konania doručeným súdu 12. septembra 2019 a odôvodneným nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania a stotožnením sa s názorom o povinnosti súdu konanie zastaviť, ak návrh na pokračovanie v konaní v zákonom ustanovenej lehote (plynúcej od 28. februára 2019 do 28. augusta rovnakého roka) podaný nebol. V časti trov konania mal za to, že iniciovať pokračovanie v konaní mohla ktorákoľvek zo strán (teda i žalovaná, hocako záujem docieliť rozhodnutie požadované žalobou bol len u žalobkyne), podnet žalovanej na zastavenie konania bol bez právneho významu (súd by musel konanie zastaviť aj bez neho) a procesné zavinenie na zastavení konania, nevyhnutné pre uloženie tzv. náhradovej povinnosti niektorej zo strán, nešlo pričítať žiadnej strane.
2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“), na odvolanie žalovaných v rozsahu výrokov III., IV., V., VI. a VII., rozsudkom z 19. augusta 2020, sp. zn. 11Co/294/2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V.,VI. a súvisiacom výroku VII. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdil (výrok I.); žalobcom priznal voči žalovaným spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.); návrh žalovaných na zmenu vzájomnej žaloby nepripustil (výrok III.); a postúpil Okresnému súdu Piešťany podanie žalovaných voči žalobcom „na zaplatenie nájmu vo výške 100 eur mesačne za každý začatý mesiac za celú dobu, čo žalovaní nemohli užívať terasu“, ktoré bolo súčasťou vyjadrenia žalovaných zo dňa 11. októbra 2019 (výrok IV).
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“)