Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 36/2024 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Pre naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje vyhrážanie smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Znakom tejto základnej skutkovej podstaty nie je použitie násilia (na rozdiel od hrozby bezprostredného násilia alebo hrozby inou ťažkou ujmou). Preto ak sa ho páchateľ pri spáchaní činu dopustí, naplní znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 360 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (závažnejším spôsobom konania) s poukazom na § 138 písm. d) prvá alinea Trestného zákona (násilím).
Spôsoby konania uvedené v § 138 písm. d) Trestného zákona sú formulované alternatívne (postačuje splnenie ktoréhokoľvek z nich) a v prípade násilia, na rozdiel od ostatných alternatív, nejde o okolnosť, ktorá je zákonným znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a na ktorú nemožno prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2022, sp. zn. 5 Tdo 51/2022)
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 13. septembra 2022, sp. zn. 5 Tdo 51/2022, podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol dovolanie obvineného W. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. októbra 2021, sp. zn. 4To/91/2021.
Z odôvodnenia:
Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 19. augusta 2021, sp. zn. 0T/68/2021, uznal obvineného W. A. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. d) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to okresný súd obvinenému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený A. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením z 27. októbra 2021, sp. zn. 4To/91/2021 tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený A. sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Čipku dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Tr. por. Poukázal na porušenie zásady in dubio pro reo, ako aj zásady voľného hodnotenia dôkazov. Uviedol, že výsluch poškodenej trpí podstatnými vadami, ktoré nie je možné napraviť; aj skutok je očividne nadkvalifikovaný, pretože ods. 2 písm. a) § 360 Tr. zák. „je zohľadnený v samotnej skutkovej podstate.“ Závery odvolacieho súdu sú v rozpore s vykonanými dôkazmi, súdy rozhodovali zaujato a jednostranne. Nedostatočne sa vyrovnali s jeho obhajobou, pretože ju v kontexte ostatných dôkazov nevyhodnotili. Svedkovia Mgr. Z. a Š. nepopisujú udalosti tak, ako ich ustálili súdy. Tvrdili, že poškodená bola nerozhodná, aj chcela, aj nechcela vec riešiť cez políciu. To potvrdzuje jeho tvrdenia, že…
