Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 37/2024 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Z ustálenej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie∗ vyplýva dôvod pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu na základe porušenia čl. 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, ktoré upravuje povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy zakotvené v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Existujúca zákonná úprava obligatórnych dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu uvedených v § 23 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov je tak v súlade s povinnosťou jej euro-súladného výkladu fakticky doplnená o tento ďalší dôvod vyplývajúci z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie.
∗ Rozsudok z 25. júla 2018 vo veci C-216/18 PPU a rozsudok zo 17. decembra 2020 v spojenej veci C-354/20 PPU a C-412/20 PPU.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. novembra 2022, sp. zn. 5 Tost 26/2022)
Krajský súd v Košiciach (ďalej „krajský súd“) v senáte uznesením z 27. septembra 2022, č. k. 7Ntc/1/2022-596, rozhodol nasledovne: „Podľa § 22 ods. 1, ods. 3 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný Krajským súdom v Katoviciach (Sad Okregowy w Katowiciach), Poľská republika, pod sp. zn. XVI Kop 2/22 dňa 18. januára 2022 a vyžiadaná osoba K. E. [...] sa odovzdá na trestné stíhanie do Poľskej republiky [...].
Z odôvodnenia:
Proti tomuto rozhodnutiu v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Trestného poriadku („Tr. por.“) podala sťažnosť vyžiadaná osoba K. E. ihneď po vyhlásení napadnutého rozhodnutia do zápisnice, ktorú odôvodnila prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Kuzmu podaním urobeným elektronickými prostriedkami z 19. októbra 2022 (č. l. 612-618), v ktorom navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a rozhodnúť o nevykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu vzhľadom na existenciu reálneho rizika, že vyžiadanej osobe nebude zaručený spravodlivý proces v Poľskej republike. Sťažovateľ uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za predčasné, nezákonné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vydané vo veci C-216/18 PPU, podľa ktorého je súd povinný postupovať v nasledujúcich dvoch krokoch:
1. Skúmanie existencie poznatkov o systémových alebo všeobecných nedostatkoch o nezávislosti súdnej moci členského štátu, ktoré existovali v čase vydania európskeho zatýkacieho rozkazu alebo mohli nastať po jeho vydaní. Konajúci súd vychádzajúc z odôvodneného návrhu Európskej komisie vo vzťahu k Poľskej republike a nadväzujúce konanie prebiehajúce medzi príslušnými orgánmi EÚ a Poľskej republiky uviedol, že je možné výlučne vo všeobecnej rovine konštatovať existenciu poznatkov o porušovaní základného práva na spravodlivý proces tak, ako ho predpokladá čl. 47 Charty Európskej únie. S uvedeným vyjadrením súdu je možné súhlasiť, avšak nie je namieste túto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom zľahčovať alebo bagatelizovať. Je nespochybniteľným faktom, že zmeny zavedené v rámci reformy súdneho systému v…
