dnes je 1.7.2025

Input:

č. 38/2024 Zb. rozh.

č. 38/2024 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 396/2019 Z. z. nie je možné za obvyklý pobyt odsúdeného považovať jeho administratívne nahlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, ale skutočné miesto jeho pobytu, kde má vytvorené osobné, rodinné, pracovné a obdobné sociálne väzby, ktoré sú určujúce k tomu, aby došlo k jeho resocializácii, resp. k uľahčeniu jeho sociálnej nápravy; to platí aj pri posudzovaní podmienok na odovzdanie rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z.
Miesto trvalého, resp. posledného trvalého pobytu odsúdeného (ako administratívna, resp. evidenčná kategória) je rozhodné len pre určenie miestnej príslušnosti krajského súdu na konanie ako vykonávajúceho justičného orgánu podľa § 12 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z.*
∗ Vzhľadom na zmenu právnej úpravy aktualizuje R 14/2017.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2023, sp. zn. 5 Urto 2/2023)
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20. apríla 2023, sp. zn. 5 Urto 2/2023, podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15. novembra 2022, č. k. 6Ntc/6/2022-115, a podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov sám vo veci rozhodol.
Z odôvodnenia:
Krajský súd v Trnave (ďalej „krajský súd“) rozsudkom z 15. novembra 2022, č. k. 6Ntc/6/2022-115, rozhodol nasledovne: „I. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov sa uznáva vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa rozsudok Krajinského súdu Korneuburg z 9. februára 2022, sp. zn. 606 Hv 11/18g, právoplatného 15. februára 2022, vo vzťahu k osobe U. U., [...] (ďalej len „odsúdený“), ktorým bol odsúdený uznaný za vinného v bode I.) z trestného činu ťažkej krádeže vlámaním podľa §§ 127, 128 ods. 1 č. 5, 129 ods. 1 č. 1, ods. 2 č. 1, 130 ods. 1 prvý prípad, ods. 2 prvý a druhý prípad, ods. 3 a 15 rakúskeho Trestného zákona, v bode II.) z trestného činu zatajenia listín podľa § 229 ods. 1 rakúskeho Trestného zákona, v bode III.) z trestného činu odcudzenia bezhotovostného platobného prostriedku podľa § 241e ods. 3 rakúskeho Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že U. U. je vinný, že za účelom zárobku (§ 70 Trestného zákona), I.) ďalej uvedeným osobám cudzie hnuteľné veci a síce šperky, peniaze v hotovosti, ako aj rozličné cennosti v celkovej hodnote okolo 85 760,- € vlámaním sa do obydlí tak, že vyklopené okná násilne vytlačil, ako aj do dopravných prostriedkov tak, že s protiprávne získanými kľúčmi, ktoré predtým odcudzil, ďalej uvedené vozidlá uviedol do prevádzky a spolu s