dnes je 27.4.2024

Input:

č. 54/2008 Zb. rozh.

č. 54/2008 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Zamestnávateľ, ktorý má povolenie na výkon rôznych druhov činností, je povinný platiť sadzbu poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania podlá § 15a ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov z takej skutočne vykonávanej činnosti, s ktorou sa viaže najvyššia sadzba poistného. Povolená činnosť s vyššou sadzbou poistného, ktorú zamestnávateľ skutočne nevykonáva, nezakladá povinnosť platiť poistné v tejto vyššej sadz-be.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2008, sp. zn. 4 Sžso 31/2007)
Rozhodnutím zo 6. septembra 2006 žalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky K., z 1. júna 2006, ktorým bola žalobcovi podľa § 278 ods. 1 písm. a) bod ôsmy a § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) uložená povinnosť zaplatiť, poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie január až apríl 2002 a január a február 2003 v sume 3 059,- Sk a podľa § 27a zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni) zvýšené poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie január až apríl 2002 a za január až marec 2003 v sume 28 000,- Sk tak, že z výrokovej časti vypúšťa z prvej vety časť znenia: „ustanovení § 278 ods. 1 písm. a) bod ôsmy a § 277 ods. 1“ a namiesto nej vkladá novú časť vety znenia: „ustanovení § 178 ods. 1 písm. a) bod ôsmy a § 277 ods. 1 a ods. 2“; v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla.
Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovanej zo 6. septembra 2006 a rozhodnutie pobočky žalovanej v K. z 1. júna 2006 (ďalej len „rozhodnutie pobočky“) podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. zrušil, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaná aj pobočka žalovanej vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a neriadili sa znením § 15a zákona o Sociálnej poisťovni, keď nesprávne posúdili povinnosť žalobcu platiť zvýšené poistné z činnosti, na ktorú mal síce živnostenské oprávnenie, ale takáto činnosť v kontrolovanom období nerealizoval. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že v kontrolovanom období mal žalobca, okrem iného, oprávnenie aj na vykonávanie ohlasovacej činnosti maliarske a natieračské práce, pričom počas vykonanej kontroly preukázal pracovnými zmluvami so svojimi zamestnancami, aké druhy činností reálne vykonával. Krajský súd dôvodil tým, že pre posudzovanie druhov činností mali byť údaje zistené vykonanou kontrolou aj z daných pracovných zmlúv žalobcu s jeho zamestnancami, ako aj z iných dostupných listinných dokladov. Vytýkal žalovanej, že z obsahu protokolu o vykonanej kontrole nevyplýva, či, kedy, koľkokrát, prípadne s koľkými svojimi zamestnancami alebo subdodávateľský žalobca vykonával sporný predmet jeho živnosti, t. j. maliarske a natieračské práce, a či mu teda vznikla povinnosť