Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 60/2024 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Prihlásenie zabezpečovacieho práva v konkurze
§ 8, § 28 ods. 4, § 29 ods.1, § 29 ods.2, § 29 ods.4, § 30 ods.1, § 30 ods.2 zákona č. 7/2005 Z.z.
I. K zániku zabezpečovacieho práva podľa § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. januára 2012 do 31. decembra 2019 (ďalej len „ZKR“) nedochádza v prípade, ak zabezpečený veriteľ v základnej prihlasovacej lehote prihlási u správcu viaceré zabezpečené pohľadávky iba v jednej spoločnej prihláške, hoci podľa § 29 ods. 2 ZKR mal každú zabezpečenú pohľadávku prihlásiť samostatne.
II. Sankcia v podobe zániku zabezpečovacieho práva nastáva iba v prípade, ak v prihláške pohľadávky nie je uplatnené aj zabezpečovacie právo; v takom prípade sa prihlásená pohľadávka považuje za nezabezpečenú.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoK/3/2023 z 20. marca 2024)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 37Cbi/18/2017-139 z 3. decembra 2021 rozhodol tak, že výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa vylučovacou žalobou domáhala vylúčenia nehnuteľností, špecifikovaných v petite žaloby (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“), zo súpisu majetku oddelenej podstaty veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o., so sídlom Zámecká 1508, 1696 81 Bzenec, Česká republika, IČO: 476 83 295 v konkurze na majetok úpadkyne AMARO, s.r.o., so sídlom Družstevná 291/51, Dubnica nad Váhom, IČO: 35 785 543 (ďalej aj „úpadkyňa“) s poukazom na zánik záložného práva z dôvodu, že zabezpečený veriteľ Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o. (ďalej aj „zabezpečený veriteľ“ alebo „veriteľ oddelenej podstaty“) nepostupoval pri prihlásení zabezpečenej pohľadávky správne, nakoľko si samostatnou prihláškou neprihlásil každú jednu zabezpečenú pohľadávku, ale celý svoj nárok súhrnne jednou prihláškou, čím zo zákona zaniklo zabezpečovacie právo, a teda zápis nehnuteľností v súpise konkurznej podstaty je nedôvodný. Žalobkyňa poukázala na to, že veriteľ oddelenej podstaty si prihlásil do konkurzu na majetok úpadkyne pohľadávku v celkovej výške 333 881,50 eura, ktorá pozostávala z jednotlivých faktúr (26 faktúr), vyúčtovaných na základe dodania tovaru dlžníkovi. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/87/2011 z 10. marca 2016 (právoplatnosť nadobudol 2. apríla 2016 a vykonateľnosť 6. apríla 2016) bola veriteľovi oddelenej podstaty priznaná istina v sume 183 686,39 eura a úroky z omeškania vo výške 10 % ročne z istiny od 13. apríla 2010 až do zaplatenia. Z uvedeného je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že sa nejedná o jednu pohľadávku, ale o 26 samostatných pohľadávok, pričom každá z pohľadávok má iný dátum vzniku (dodanie tovaru) a iný dátum splatnosti, a teda veriteľ oddelenej podstaty si v konkurze uplatnil súčet 26 pohľadávok. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), z ktorých ustanovení vyplýva, že…
