Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 7/2019 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
I. Dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Dotknutý orgán v konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov má postavenie sui generis. Podstatou záväzného stanoviska je na jednej strane odborná pomoc stavebnému úradu a na druhej strane ochrana verejných záujmov, ktoré sú zverené do ich pôsobnosti, a to v zmysle osobitných právnych predpisov, a záväzné stanovisko sa tak stáva jedným z podkladov pre rozhodnutie.
II. Hoci zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov bližšie verejný záujem nedefinuje, možno však z hľadiska zmyslu a účelu tohto zákona vyvodiť záver, že takýmto verejným záujmom bude predovšetkým spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení, ako aj primerané zabezpečenie dodávky tepla na danom území.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 6Sžo/2/2016)
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v T. zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.02.2015 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný svojím rozhodnutím na základe odvolania zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia v časti záväznej podmienky v bode 5 rozhodnutia, keď príslušnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nahradil textom nasledovného znenia:
„1. Text označený vo výroku rozhodnutia ako záväzná podmienka v bode 5 sa mení na: „5. Zmena stavby bude dokončená do 1 roku od preukázaného začatia uskutočňovania.“
2. Výrok rozhodnutia sa dopĺňa o text: „Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so zmenou stavby nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť.“
Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia sa nemenia.“
Žalobca v podanej žalobe takto formulovaný výrok namietal. Prvostupňový súd však poukázal na to, že ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) presne neurčuje ako má znieť výrok rozhodnutia správneho orgánu v prípade, že dochádza k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia len v časti, tak ako tomu je v prejednávanej veci. Za tejto situácie je podstatné, aby vo výroku bolo vyjadrené alebo aspoň spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti vyslovené, akým spôsobom odvolací správny orgán naložil s preskúmavaným rozhodnutím ako celkom, resp. jeho výrokmi. Výslovné vyjadrenie vo výroku rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, v ktorej časti a ako konkrétne sa napadnuté rozhodnuté mení, s tým, že v ostatnej časti zostáva prvostupňové rozhodnutie nezmenené, uvedený účel spĺňa. Takéto určenie s akým výsledkom bolo odvolanie prejednané je dostatočne zrozumiteľné a určité a spĺňa zákonom stanovené náležitosti výroku rozhodnutia.
Krajský súd však považoval za dôvodnú žalobcovu námietku ohľadne porušenia jeho práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia správneho orgánu, ktoré mu priznáva ust. § 33 ods. 2…
