dnes je 14.7.2025

Input:

č. 73/2024 Zb. rozh.

č. 73/2024 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Právo nájomcu bytu požiadať podľa § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, aby s ním vlastník do dvoch rokov od podania žiadosti uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu, je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka) plynúcej odo dňa, keď ho nájomca mohol vykonať po prvý raz.
Pokiaľ nájomca podá viacero takýchto žiadostí, podaním každej z nich mu vzniká samostatné právo, premlčanie ktorého sa posudzuje nezávisle od premlčania práv vzniknutých podaním iných žiadostí nájomcu o prevod vlastníctva bytu.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2023, sp. zn. 4Cdo/273/2021)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. októbra 2019, č. k. 35C/50/2018-99 uložil žalovanej povinnosť uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v znení uvedenom v predmetnom výroku. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi právnym predchodcom žalovanej a žalobkyňou došlo k vzniku občianskoprávneho vzťahu, a to na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 13. februára 1979 a dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z 31. augusta 1979, ktorými žalobkyni vzniklo právo osobného užívania predmetného bytu podľa ustanovení § 153 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v znení účinnom ku dňu 31. augusta 1979. Novelou OZ č. 509/1991 Zb. došlo podľa § 871 ods. 1 zo zákona k transformácii práva užívania na nájom, a teda aj právo osobného užívania predmetného bytu žalobkyne sa transformovalo na nájom podľa ustanovení § 663 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že listom zo dňa 19. júla 2016 adresovaným žalovanej žalobkyňa podala v zmysle § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu zaslania listu (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) žiadosť o prevod vlastníctva bytu č. 4 s príslušenstvom v bytovom dome na ulici S. v Š. (ďalej aj „sporný byt“). S poukazom na argumentáciu prezentovanú v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/37/2010 a v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 105/2013, majúc na zreteli účel zákona č. 182/1993 Z. z., konštatoval, že právna úprava obsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z. z. je úpravou špeciálnou, v dôsledku čoho nemožno použiť úpravu všeobecnú obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Uviedol, že v zmysle § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. dochádza na základe každej (aj opakovanej) žiadosti nájomcu o prevod vlastníctva bytu (v prípade trvania nájomného vzťahu žiadateľa a postavenia prenajímateľa ako povinného vlastníka podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a za predpokladu späťvzatia predchádzajúcej žiadosti) k vzniku vždy nového, samostatne posudzovaného práva nájomcu. Keďže predmetom daného konania bolo nové právo žalobkyne na prevod vlastníctva, ktoré vzniklo na základe žiadosti z 19. júla 2016, po späťvzatí predchádzajúcich žiadostí listom z 15. júla 2016, vo vzťahu ku ktorým