dnes je 28.4.2024

Input:

č. 74/2015 Zb. ÚS., NEDORUČENIE PROCESNÉHO ROZHODNUTIA OBVINENÉMU

č. 74/2015 Zb. ÚS.
III. ÚS 637/2015
NEDORUČENIE PROCESNÉHO ROZHODNUTIA OBVINENÉMU
Samotné nedoručenie procesného rozhodnutia akokoľvek súvisiaceho s dôkazom (napr. pribratie súdneho znalca v konaní na podanie znaleckého posudku), ku ktorému sa má možnosť obvinený (obžalovaný) následne v priebehu konania vyjadriť a vniesť voči nemu všetky (akékoľvek) výhrady, nemožno považovať za právne významnú udalosť z pohľadu ústavnej ochrany základného práva na obhajobu.
Vo vzťahu k úspešnému namietaniu porušenia základných práv nepostačuje tvrdenie, že sťažovateľovi nebolo doručené procesné rozhodnutie týkajúce sa zabezpečenia dôkazného prostriedku, ak zároveň neoznačil žiadne reálne negatívne dôsledky a dopady takéhoto postupu, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do jeho základných práv.
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 637/2015 zo 16. decembra 2015)
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť V. H., zastúpeného JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 97/2013 a jeho uznesením z 10. decembra 2013 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 35/2014 a jeho uznesením z 22. októbra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. H. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2014 doručená sťažnosť V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 97/2013 a jeho uznesením z 10. decembra 2013 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 35/2014 a jeho uznesením z 22. októbra 2014.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 136/2012 z 26. septembra 2013 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. j) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia.