č. 75/2018 Zb. rozh.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) napadnutým uznesením rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že uznesením č. k. Z-2-30Cb/1599/1993-221 zo dňa 5. septembra 1994 bola stranám uložená povinnosť zložiť zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 3.000,- Sk. Žalobca zložil preddavok na znalecké dokazovanie dňa 6. septembra 1994. Uznesením č. k. Z-2-30Cb/1599/93-548 zo dňa 16. marca 2001 bolo znalcovi Ing. W. X. priznané znalečné vo výške 19.085,- Sk, pričom časť vo výške 3.000,- Sk bola vyplatená z preddavku zloženého na účte D 14b 2/94 a zvyšok vo výške 16.085,- Sk bol vyplatený zo štátnych finančných prostriedkov. Uznesením č. k. Z-2-30Cb/1599/1993-807 zo dňa 4. júla 2005 bolo znalcovi Ing. W. X. priznané znalečné vo výške 18.583,-- Sk, ktoré bolo znalcovi v plnej výške vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní neúspešný a štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov, súd prvej inštancie rozhodol, že štát má právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou krajského súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Krajský súd tak, aplikujúc základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP rozhodol, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil) v súlade s vtedy platnou procesnou normou - ustanovením § 148 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), ktorá mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Krajský súd preto dospel k záveru, že vo veci je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a…