Predchádzajúci
Nasledujúci
č. 76/2024 Zb. rozh.
ROZHODNUTIE
Účelom ustanovenia § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je navrátenie do pôvodného stavu a prinavrátenie vlastníctva pôvodnému vlastníkovi. Ak preto v dôsledku určenia neplatnosti dražby došlo k obnove pôvodného právneho stavu - obnove vlastníckeho práva k bytu, nemožno priznať náhradu škody za stratu vlastníckeho práva. Uvažovať o priznaní takejto náhrady možno až v prípade, ak by sa vydanie predmetu dražby stalo nemožným (napr. pri zániku alebo strate veci).
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2023, sp. zn. 1Cdo/244/2021)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Poprad (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom pod č. k. 11C/181/2010- 327 zo 4. februára 2020 výrokom I. žalobu zamietol a súvisiacimi výrokmi II. a III. o trovách konania vyslovil, že žalovaní I. a II. majú právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie postavil na závere, že predmetom sporu po čiastočnom potvrdení a čiastočnom zrušení jeho prvého rozsudku odvolacím súdom, je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy v celkovej výške 48 635,20 eura, pozostávajúcej jednak zo sumy 29 920,29 eura, ktorá predstavuje škodu žalobkyne v súvislosti so stratou jej vlastníctva k bytu (nárok uplatnený na žalovanom 1/) a sumy 18 714,91 eura, ktorá predstavuje hodnotu zašantročených hnuteľných vecí žalobkyne (nárok uplatnený na žalovaných 1/ a 2/). Uvedená škoda mala vzniknúť v dôsledku súdmi určenej neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu žalobkyne (rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 11C/125/2007-424, potvrdeným Krajským súdom v Prešove, právoplatným dňa 16. decembra 2013), kde žalovaný 1/ bol navrhovateľom dobrovoľnej dražby a žalovaný 2/ vydražiteľom bytu, ktorý ho následne predal tretiemu subjektu. V časti náhrady škody v súvislosti so stratou vlastníctva k bytu vychádzal jednak z neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou v otázke výšky náhrady tejto škody, jednak z nesplnenia si prevenčnej povinnosti žalobkyne, ak tá potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti dobrovoľnej dražby, nepodala žalobu o určenie vlastníctva k bytu. Rovnako mal aj tento nárok za premlčaný. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo zásady úspechu žalovaných. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, ods. 2, § 126 ods. 1, § 415 Občianskeho zákonníka, § 137, § 215 ods. 1, ods. 2, čl. 6 ods. 1, čl. 8 CSP, trovy konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako odvolací súd) potvrdil rozsudok v I. zamietavom výroku, čo do zaplatenia 18 714,91 eura, II. výrokom rozhodol tak, že vo zvyšnej napadnutej časti I. zamietavého výroku zmenil tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 29 920,29 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. zmenil rozsudok vo výroku II. a III. o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Výrokom IV. rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
4. Odvolací súd po zopakovanom dokazovaní v potrebnom rozsahu v zmysle § 384 ods. 1 CSP dospel k záveru, že…