č. 81/2018 Zb. rozh.

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 25Cb/146/2009-790 zo 7. marca 2016 zamietol návrh žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za žalobu.

2. Konštatoval, že žalobou zo dňa 10. septembra 2009 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 450.000,- eur spolu s príslušenstvom, ako sumu zodpovedajúcu nároku na zľavu z ceny diela, náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a zmluvnú pokutu. Písomným podaním zo dňa 5. novembra 2010 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu na zaplatenie sumy 91.149,64 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr č. 2610095, 261037, 271006 v plnej výške spolu s vyúčtovaným úrokom z omeškania. Žalobca zaplatil za žalobu súdny poplatok vo výške 27.000,- eur a žalovaný zaplatil za vzájomnú žalobu súdny poplatok vo výške 4.468,50 eur. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 25Cb/146/2009-780 zo dňa 10. decembra 2015 zastavil konanie o žalobe žalobcu a vzájomnej žalobe žalovaného a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe spoločného podania strán sporu zo dňa 30. novembra 2015, ktorým vzali strany žalobu i vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť na základe generálnej dohody strán sporu o urovnaní všetkých práv a požiadali súd, aby konanie zastavil a žiadnemu zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 20. januára 2016 a opätovne dňa 17. februára 2016 žiadal vrátiť súdny poplatok za žalobu s poukazom na to, že žiaden zo zápisov z konaní označených ako zápisnica z pojednávania prvoinštančného súdu nie je možné považovať za prvé pojednávanie vo veci, na ktorom došlo aspoň k prednesom účastníkov vo veci samej.

3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietol návrh žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za podanú žalobu, argumentoval, že podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je určujúcim okamihom, po ktorom už v zásade (s výnimkou uvedenou napríklad v druhej vete tohto odseku) nemá poplatník nárok na vrátenie poplatku, prvé pojednávanie. Za prvé pojednávanie v zmysle uvedeného ustanovenia treba považovať iba také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci, t. j. došlo ku konaniu vo veci samej. Ak už došlo k prejednávaniu veci, k prednesom strán, prípadne k dokazovaniu, vrátenie poplatku nemá svoje opodstatnenie. Pojednávaním sa nemyslí každý úkon súdu, o ktorom bola spísaná zápisnica na formulári pre zápisnice o pojednávaní, alebo pojednávanie vo veci, to znamená, na ktorom došlo aspoň k prednesom strán vo veci samej (Horváth, E. JUDr., Zákon o…