č. 9/2010 Zb. rozh.

Krajský súd v Z. rozsudkom z 12. marca 2008 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdený platobný výmer jej pobočky v Ž. z 13. augusta 2003, ktorým bolo žalobcovi predpísané na úhradu poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v sume 50 937,— Sk a penále v sume 170 977,- Sk, t. j. spolu k úhrade v sume 221 914,- Sk do 15 dní od doručenia platobného výmeru na účet pobočky. Platobný výmer bol vydaný z dôvodu, že žalobca ako platiteľ poistného podľa § 19 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/1994 Z.z. „) nezaplatil vôbec poistné za mesiac november 2000 až september 2002, poistné za mesiace apríl 1996 až október 2000, poistné za mesiac marec 1996 zaplatil v nižšej sume a poistné za mesiac november 1995, február, marec 1996 zaplatil oneskorene.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej, nepovažoval za správny právny názor žalobcu, že v prípade nevyplatenia mzdy zamestnancovi zo strany zamestnávateľa, nevzniká zamestnávateľovi odvodová povinnosť. Zdôraznil, že povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 274/1994 Z.z. vzniká podľa § 2 písm. a) v spojení s § 7 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení v žnem neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 54/1956 Zb.“) vstupom osoby so zamestnania, pričom toto poistné odvádza podľa § 19 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. zamestnávateľ v lehotách uvedených v § 20 a § 21 tohto zákona. Výnimkou z tejto povinnosti sú obdobia uvedené v § 14 ods. 7 cit. zákona, medzi ktorými však nevyplatenie mzdy nie je. Krajský súd zdôraznil, že dosiahnutým príjmom nie je príjem iba skutočne vyplatený zamestnancovi, ale ide o príjem, na ktorý má zamestnanec v zmysle dohody so zamestnávateľom po odpracovaní nárok a otázka platobnej neschop-nosti zamestnávateľa nemôže mať preto vplyv na zákonom uloženú povinnosť platiť odvody za zamestnanca. Krajský súd ďalej uviedol, že Zákonník práce platný v čase trvania pracovnoprávneho vzťahu M. J., zamestnankyne žalobcu, so žalobcom v ustanovení § 119 upravoval, že mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Toto ustanovenie sa nevzťahovalo na zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých práva a povinnosti boli uvedené v zákone č.…