č. 91/2018 Zb. rozh.

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) svojím (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 2Cb/27/2007-224 zo dňa 20. mája 2013 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania spolu vo výške 1.413,32 eur (trovy právneho zastúpenia 1.313,82 eur a iné trovy 99,50 eur) a žalovanému 2/ trovy konania vo výške 133,70 eur.

2. Súd prvej inštancie v uvedenom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca sa v predmetnom konaní domáha určenia vlastníckeho práva, resp. podielového spoluvlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade R., katastrálnym odborom na LV č. X. pre k. ú. R., ktoré spoločnosť R., spol. s r. o. ako predávajúca predala za kúpnu cenu 400.000,- Sk spoločnosti R., a. s. ako kupujúcej na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 07. 2005 a vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 18/100 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. X. pre k. ú. R., ktoré spoločnosť R., spol. s r. o. predala spoločnosti R., a. s. za sumu 100.000,- Sk na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12. 07. 2005. Žalobca tvrdí, že obidve kúpne zmluvy sú neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko ich uzavrela jedna fyzická osoba - M. D., ako štatutárny zástupca jednotlivých zmluvných strán. Podľa žalobcu došlo uzavretím týchto zmlúv k takému zmenšeniu majetku úpadcu, ktoré vyústilo do jeho neschopnosti plniť si záväzky, pričom zmluvy boli uzatvárané bez akéhokoľvek ekonomického, hospodárskeho, či iného účelu, naopak, s účelom obohatiť sa na úkor zamestnancov a ostatných veriteľov.

3. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu (vyjadreného v uznesení č. k. 43Cob/165/2011-195 zo dňa 7. februára 2012, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci č. k. 2Cb/27/2007-147 zo dňa 14. marca 2011) a rozhodol, že žaloba nie je dôvodná v plnom rozsahu z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca, ako správca konkurznej podstaty úpadcu, mal postupovať v zmysle relevantných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“), predovšetkým § 78 a § 93 tohto zákona. Podaná určovacia žaloba je preto procesne neprípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a v takom prípade na nej nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP.“) tak, že žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vzniknutých žalovanému 1/ a žalovanému 2/.

4. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 43Cob/213/2013-259 z 22. mája…