dnes je 28.4.2024

Input:

č. 95/2015 Zb. rozh. tr.

č. 95/2015 Zb. rozh. tr.
STANOVISKO
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2015, sp. zn. Tpj 62/2015, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku vo vzťahu k otázke:
I. či Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní podľa Trestného poriadku podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;
II. vylúčenia sudcu alebo prísediaceho pre spáchanie úmyselného trestného činu v cudzine.
Predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na základe poznatkov z rozhodovacej praxe senátov trestnoprávneho kolégia v spojitosti s rozhodnutím vo veciach sp. zn. 5 Tdo 42/2015 z 2. júla 2015, 1 To 1/2015 z 29. mája 2015 a 1 Tdo 8/2015 z 23. februára 2015, v rámci činnosti podľa čl. 5 ods. 4 písm. g/ Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „NS SR“) a § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „zákon o súdoch“) zistila diametrálne odlišný postup senátov v dôsledku rozdielneho výkladu otázky, či Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní podľa Trestného poriadku (ďalej tiež len „Tr. por.“) v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej tiež len „Dohovor“), a otázky vylúčenia sudcu alebo prísediaceho pre spáchanie úmyselného trestného činu v cudzine.
A.
I.
Najvyšší súd SR na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015, uznesením sp. zn. 5 Tdo 42/2015, podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolania obvinených I.V. a S.G. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. decembra 2013, sp. zn. 3To/97/2013, odmietol.
V odôvodnení uznesenia vo vzťahu k nastoleným sporným právnym otázkam najmä uviedol:
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom Mgr. M.V. (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 11. apríla 2013, sp. zn. 8T/88/2011 uznal za vinných
obvinených I.V., L.T. a S.G.
v bode 1) pre zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia spolupáchateľstvom podľa § 20, § 286 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (ďalej tiež len Tr. zák.) v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 ods. 1 Tr. zák. a prečinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.;
v bode 2) samostatne obvineného I.V. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorých sa dopustili na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1 a 2 výroku rozsudku.
Súd prvého stupňa za to odsúdil:
Obvineného I.V.:
Podľa § 286 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.