387/2002 Z.z.
ZÁKON
z 21. júna 2002
o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu
V znení:
Predpis č. |
K dátumu |
Poznámka |
515/2003 Z. z.
|
1. 1. 2004 |
mení slová „okresný úrad“ vo všetkých tvaroch na „obvodný úrad“v príslušnom tvare |
335/2007 Z. z.
|
1. 10. 2007 |
mení a dopĺňa 9 novelizačných bodov |
445/2008 Z. z.
|
1. 1. 2009 |
mení § 14 |
179/2011 Z. z.
|
1. 8. 2011 |
mení a dopĺňa 3 novelizačné body |
444/2015 Z. z.
|
1. 1. 2016 |
mení a dopĺňa § 2 a § 2a |
9/2021 Z. z.
|
19. 1. 2021 |
mení a dopĺňa 6 novelizačných bodov |
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri príprave na krízové situácie mimo času vojny a vojnového stavu a pri ich riešení a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
§ 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „krízová situácia“) obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone1) na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, 2) núdzový stav3) alebo mimoriadnu situáciu, 4)
b) krízovým riadením mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „krízové riadenie“) súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,
c) krízovým štábom výkonný orgán orgánu krízového riadenia, ktorého úlohou je analyzovať riziká krízovej situácie, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť zložiek v jeho pôsobnosti v období krízovej situácie,
d) základným bezpečnostným záujmom štátu najmä zachovanie mieru a bezpečnosti štátu, zabezpečenie demokratického poriadku, ochrany života a zdravia osôb, ochrany majetku vrátane objektov, v ktorých orgány verejnej moci vykonávajú svoju činnosť, riadneho fungovania hospodárstva a orgánov verejnej moci a ochrany životného prostredia,
e) civilným núdzovým plánovaním príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, hospodárstva, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v období krízovej situácie.
§ 2a
Orgány verejnej moci zabezpečujú ochranu základných bezpečnostných záujmov štátu aj mimo krízovej situácie.
§ 3
Orgány krízového riadenia
Orgánmi krízového riadenia sú
a) vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), Bezpečnostná rada Slovenskej republiky,
b) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len „ministerstvo“),
c) Národná banka Slovenska,
d) bezpečnostná rada kraja,
e) obvodný úrad,
f) bezpečnostná rada okresu,
g) obec,
h) vyšší územný celok.
§ 4
Vláda
(1)
Vláda
a) prijíma opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám a na ich riešenie,
b) riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia podľa § 3 písm. b) až h) pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,
c) rozhoduje o použití účelovej rezervy finančných prostriedkov na riešenie krízových situácií a odstraňovanie ich následkov [§ 11 ods. 1 písm. c)],
d) rozhoduje o vyžiadaní technickej pomoci zo zahraničia vrátane humanitárnej pomoci pri riešení krízovej situácie a o poskytnutí pomoci v obdobnej situácii mimo…
