27/1987 Zb.
[zrušené č. 49/2002 Z.z.]
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 9. apríla 1987
o štátnej pamiatkovej starostlivosti
V znení:
Predpis č. |
K dátumu |
Poznámka |
183/2000 Z. z.
|
1. 7. 2000 |
dopĺňa zákon v 1 novelizačnom bode |
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Účel zákona
(1) Štát chráni kultúrne pamiatky ako nerozlučnú súčasť kultúrneho dedičstva ľudu, svedectva jeho dejín, významného činiteľa životného prostredia a nenahraditeľné bohatstvo socialistického štátu. Účelom zákona je utvoriť všestranné podmienky pre ďalšie prehlbovanie politicko-organizátorskej a kultúrno-výchovnej funkcie štátu v starostlivosti o kultúrne pamiatky, o ich zachovanie a vhodné využívanie, aby sa podieľali na rozvoji kultúry, umenia, vedy a vzdelávania, formovaní socialistických tradícií a socialistického vlastenectva, na estetickej výchove pracujúcich a tým prispievali k ďalšiemu rozvoju socialistickej spoločnosti.
(2) Starostlivosť štátu o kultúrne pamiatky (ďalej len „štátna pamiatková starostlivosť“) zahrňuje činnosti, opatrenia a rozhodnutia, ktorými orgány a organizácie štátnej pamiatkovej starostlivosti (§ 25 až 33) v súlade so spoločenskými potrebami zabezpečujú zachovanie, ochranu a vhodné spoločenské uplatnenie kultúrnych pamiatok. Ostatné orgány štátnej správy, socialistické a iné organizácie spolupracujú v odbore svojej pôsobnosti s orgánmi a organizáciami štátnej pamiatkovej starostlivosti a pomáhajú im pri plnení ich úloh.
§ 2
Kultúrne pamiatky
(1)
Za kultúrne pamiatky podľa tohto zákona vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) nehnuteľné a hnuteľné veci, prípadne ich súbory,
a) ktoré sú významnými dokladmi historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších dôb po súčasnosť, ako prejavy tvorivých schopností a práce človeka z najrôznejších odborov ľudskej činnosti pre ich revolučné, historické, umelecké, vedecké a technické hodnoty,
b) ktoré majú priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam.
(2) Súbory vecí podľa odseku 1 sa vyhlasujú za kultúrne pamiatky, aj keď niektoré veci v nich nie sú kultúrnymi pamiatkami.
(3) Za kultúrnu pamiatku sa nevyhlasujú dokumenty alebo súbory knižničných dokumentov, ktoré možno vyhlásiť za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond podľa osobitného predpisu.1)
§ 3
Vyhlasovanie vecí za kultúrne pamiatky
(1) Ministerstvo kultúry si pred vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku vyžiada vyjadrenie krajského národného výboru a okresného národného výboru, pokiaľ ich už od týchto orgánov nedostalo. Archeologický nález (§ 23) vyhlasuje ministerstvo kultúry za kultúrnu pamiatku na návrh Slovenskej akadémie vied.
(2) Ministerstvo kultúry upovedomí písomne vlastníka veci o podaní návrhu na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku alebo o tom, že hodlá vec vyhlásiť za kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu, a umožní mu k návrhu alebo podnetu sa vyjadriť.
(3) Vlastník veci je povinný od doručenia upovedomenia podľa odseku 2 až do rozhodnutia ministerstva kultúry chrániť vec pred poškodením, zničením alebo odcudzením a oznámiť ministerstvu kultúry každú zamýšľanú i uskutočnenú zmenu jej…
