Nový správny súdny poriadok s účinnosťou od 1 . júla 2016
Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový správny súdny poriadok, ktorý upravuje činnosť správnych súdov v správnom súdnictva pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú aj ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. V § 6 ods. 2 sú upravené jednotlivé druhy konaní, ktoré rozhodujú správne súdy:
a) správne žaloby,
b) o správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c) v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu,
e) žaloby proti nečinnosti správnych orgánov,
f) žaloby voči inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žaloby vo volebných veciach,
h) žaloby vo veciach územnej samosprávy,
i) žaloby vo veciach politických práv,
j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.
Dôležitou podmienkou pre podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy správnymi súdmi, že účastník konania využil všetky možné riadne opravné prostriedky, ktoré umožňuje správny poriadok.
Vecná príslušnosť na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve je daná pre Krajské súdy. Príslušnosť Okresných súdov je daná v konaní vo veciach stáleho zoznamu voličov, o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja, o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samospráv obcí, miest a mestských častí. Vecná príslušnosť Najvyššieho súdu je daná vo veciach uvedených v § 11.
Na konanie pred správnym súdom sa primerane použijú ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku.
Konanie v správnom súdnictve sa začína doručením návrhu súdu. Vo veciach konaní uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až j) sa návrh nazýva žalobou. Žaloba musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania aj náležitosti uvedené v jednotlivých druhoch konania.
Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania. Predseda senátu upovedomí takúto osobu, ktorá sa zúčastnila administratívneho konania o prebiehajúcom konaní a vyzve, aby sa v určenej lehote vyjadrila, či bude v konaní pred súdom uplatňovať práva zúčastnenej osoby na konaní.
Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d), v ktorom podal protest a ktorému nebolo vyhovené.
Prokurátor môže vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom
V zákone sa vyjadruje rovnosť účastníkov konania, ktorí majú rovnaké práva a povinnosti.
Účastník konania podania robí písomne a to v listinnej alebo elektronickej podobe. Všeobecné náležitosti podania sú upravené v § 57 a uvedie sa v nich, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak už konanie prebieha uvedie sa v podaní aj spisová značka.
Správny súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo inom úkone súdu, a je povinný doručovať písomnosť do elektronickej schránky. Ak nie je možné písomnosť doručiť doručuje sa prostredníctvom doručujúceho orgánu podľa Civilného sporového poriadku. Doručovanie do cudziny sa uskutočňuje podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
V § 87 sa upravujú dôvody vylúčenia sudcov ak pre pomer k veci alebo účastníkom konania možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Správny súd môže vec rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Súd nariadi pojednávanie ak o to požiadal jeden z účastníkov konania, vykonáva dokazovanie, vyžaduje to verejný záujem, je to na rozhodnutie sporu potrebné alebo ak to vyžaduje tento zákon.
Účastníci konania sú povinní vo svojich podaniach označiť dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci.
V zásade platí, že správny orgán je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Vo vymenovaných veciach nie je viazaný dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 napríklad ak rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodol vo veci orgán, ktorý na to nebol oprávnený, vec súvisí s ochranou spotrebiteľa.
Správny súd prizná trovy konania, ak mal účastník vo veci celkom alebo sčasti úspech.
V konaní o správnej žalobe sa môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy.
V správnej žaloby vo veci správneho trestania je predmetom rozhodovanie orgánov verejnej správny o priestupku, správnom delikte alebo sankcii a za iné protiprávne konanie.
Osobitné konanie je vo veci azylu, v ktorých sa žalobca môže domáhať preskúmania rozhodnutí a opatrení vo veci.
Osobitným konaním je konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 242).
Účastníkom konania môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta nečinnosť orgánu verejnej správy a preukáže, že vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúru.
Osobitnými druhmi správneho konania upravené v štvrtej hlave je aj konanie vo volebných veciach, vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby, vo veci prijatia návrhu kandidáta na voľbu prezidenta.
V tejto časti sú upravené konania vo veciach územnej samosprávy (preskúmanie zániku mandátu poslanca, funkcie starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti a predsedu samosprávneho kraja, funkcie hlavného kontrolóra).
Opravným prostriedkom je kasačná sťažnosť. Je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak z tohto zákona nie je vylúčené jej podanie. Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o vedení konania, v prípadoch ak proti uzneseniu môže účastník podať sťažnosť. Kasačnú sťažnosť musí podať účastník v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti musí účastník označiť napadnuté rozhodnutie, uviesť, kedy mu bolo doručené rozhodnutie, opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplynie v akom rozsahu a z akých dôvodov rozhodnutie napadá.
Krajský súd môže na základe návrhu sťažovateľa, alebo opomenutého sťažovateľa v konaní uznesením priznať kasačnej sťažnosti priznať odkladný účinok.
V § 472 sú upravené dôvody na podanie žaloby o obnovu konania (v neprospech účastníka bolo rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu, Európsky súd pre ľudské práva dospel v rozsudku k záveru, že rozhodnutím orgánu verejnej správy boli porušené základné ľudské práva, rozhodnutie správneho súdu je v rozpore Súdneho dvora EÚ, Rady Európskej únie alebo komisie.
